Diskusie niekedy ukážu viac ako novinový článok alebo fotografie. Človek povie niečo, čo by možno nenapísal alebo by nedal do programu politickej strany. Pred krátkou dobou sa dve známe osoby stredného politického a mediálneho prúdu vyjadrili pomerne radikálnym spôsobom.
Člen Progresívneho Slovenska moderátor Tomáš Halász v diskusii prejavil radosť z toho, že naša spoločnosť je už za bodom, keď každý, kto spomenie akúkoľvek kritiku kapitalizmu, musí byť komunista a mať rád Blahu. Podľa neho sa v tomto ohľade Slovenská ekonomika ešte má kam posúvať. Jeho najbližšia diskusia dokonca má byť o postkapitalizme.
Ešte kritickejšie sa prejavil zástupca šéfredaktorky SME Jakub Filo v diskusii organizovanej iniciatívou Nestrácajme čas. Súhlasil s názorom, že ak chce akékoľvek hnutie v oblasti ekológie niečo dosiahnuť, musí to hnutie byť z princípu antikapitalistické. Akurát namietal, že napríklad „mamičke z východného Slovenska“ alebo „baníkovi z Prievidze“ principiálnu kritiku kapitalizmu jednoducho nepredáme.
Chvenie kapitálu
Kapitalizmus sa po týchto výrokoch nezrútil, ale chvíľu sa zdalo, že jeho dva základné piliere sa prinajmenej zachveli. Ak by liberálne stredové strany a médiá naozaj začali usilovať o postkapitalistické politické usporiadanie, dnešnému systému by zrejme ostali už iba konzervatívci a ortodoxní neoliberáli.
Od toho sme však naozaj ďaleko. Len nedávno predsedkyňa PS dala vo výsmešnom statuse do úvodzoviek „amerických imperialistov“, hoci Martin M. Šimečka nemá problém práve takýmto spôsobom pomenovať tzv. globálne líderstvo USA. Je teda otázne, aký veľký vplyv majú kritické postoje jedného člena na politické smerovanie PS.
Médiá a kapitalizmus
Omnoho zaujímavejšia je pozícia novinára zo SME. Ten sa vyjadruje pravidelne vo svojich článkoch a plne v súlade s jeho presvedčením som v nich žiaden boj proti kapitalizmu nezaznamenal. Skôr naopak.
Zdá sa, že podlieha technologickému optimizmu, keď jeho metaforou boja proti klíme je flotila solárnych vzducholodí a hyperloop namiesto opravy starých dieslov. Práve technooptimizmus je typický pre ekomodernistov vzývajúcich kapitalizmus. V súvislosti s Európskym záchranným plánom nazýva neoliberálne opatrenia tzv. šetriacej štvorky vecnými a smerujúcimi k zodpovednosti. A na výber ponúka medzi spolkom autokratov z V4 a zrejme správnou voľbou v podobe modernej a otvorenej (v súčasnosti kapitalistickej) Európy.
Filove postoje sú však aj kritickejšie. Odmieta európske záväzkové kompromisy, viac zodpovednosti za klimatickú krízu pripisuje bohatším krajinám (avšak v ich rámci už medzi chudobnými a bohatými v nedávnom texte nerozlišuje) a individuálne opatrenia považuje za síce dôležité, ale nedostatočné. „Najdôležitejšia a najzásadnejšia je politická akcia.“ Len tá môže zaviesť všetky potrebné zmeny, ktoré na prvý pohľad s typom ekonomického systému nesúvisia.
Lenže v diskusii Filo súhlasil s nevyhnutnosťou antikapitalistického hnutia, pričom vo svojich článkoch proti systému nebojuje ani nepriamo. Prečo?
Nepriama stratégia
Stačilo by kritizovať hospodársky rast, ako na to v diskusii s ním poukázala Lenka Kukurová z Greenpeace. Bez neho kapitalizmus neprežije, ale takáto kritika sa dá podať bez akejkoľvek zmienky o tomto systéme. Alebo poukazovať na nemožnosť zabránenia klimatickej zmene v nerovnom svete miliardárov a milionárok. Nekritizovať len korumpujúcich oligarchov, ale venovať sa aj obrovskej spotrebe najbohatších a požadovať obmedzenie ich bohatstva. Opäť, to na prvý pohľad nemá s kapitalizmom nič spoločné.
Zamerať sa dá na spôsob, akým sa tvoria peniaze a užitočná by bola aj kritika vplyvu korporátnej lobby v Bruseli. Ani v jednom prípade by nedochádzalo k priamej podpore postkapitalistického zriadenia, avšak nepriamo by dnešný režim bol podkopávaný.
Na myseľ sa tým, ktorí sledovali diskusiu, isto vkradla otázka, či Filove postoje zdieľa šéfredaktorka alebo aj redakcia, nebodaj majitelia. A ako si Jakub Filo predstavuje nekapitalistickú spoločnosť?
Havlov zeleninár
Ľudia kapitalizmu neveria, ale naďalej rozprávajú jeho jazykom.
Analýza jazyka, ktorý sa používal pred rozpadom minulého režimu ukázala, že pre jeho udržanie nebola podstatná oddanosť tomuto autoritárskemu zriadeniu. Úplne stačilo, že ľudia rozprávali akoby v neho verili. Používali floskule o budovaní socializmu, alebo poučení z krízového vývoja a tým jeho existenciu upevňovali. Podobne slávny Havlov zeleninár dával plagáty s komunistickými heslami, ktorým nemusel veriť, do výkladu svojho obchodu. Niečo podobné sa možno deje už dnes. Ľudia kapitalizmu neveria, ale naďalej rozprávajú jeho jazykom.
Pravdepodobne by ekologickým snahám výrazne pomohlo, ak by sa teraz stredoprúdové médiá rozhodli skryto bojovať proti kapitalizmu. Jakub Filo to však nerobí. Naopak. Svojimi textami zatiaľ jeho existenciu upevňuje. Tak ako mnohí v osemdesiatych rokoch 20. storočia upevňovali existenciu minulého režimu.
Článok bol odmietnutý denníkom SME. Zuzana Kepplová považovala výroky moderátora z mimoparlamentnej PS a „zbierku narážok zástupcu šéfredaktorky SME“ za nedostatočné pre celospoločenský argument. Keby takto hovoril niekto z vlády, či niekto s dopadom na tvorbu plánu obnovy, zrejme by publikácia bola možná. Takto sú to ale podľa nej okrajové názory, ktoré ani nie sú nijako konzistentné.
Autor je seniorným výskumným pracovníkom v pražskom Ústave medzinárodných vzťahov.
