Od odborníkov na konzíliu epidemiológov dostal premiér Matovič odporúčanie na úplný dvoj- až trojtýždňový lockdown. Teda zatvorenie všetkých prevádzok s výnimkou kľučovej infraštruktúry potrebnej na chod štátu. Od pandemickej komisie však prišlo poopravenie, aby namiesto toho došlo k hromadnému pretestovaniu obyvateľstva a miernejšiemu lockdownu. Prečo táto zmena a čo sa medzitým stalo?
Ako povedal sám Matovič, „Sám som dostával správy od veľkých zamestnávateľov, že ak také niečo spravíme, tak je ohrozená akákoľvek ďalšia investícia, ktorú na Slovensku chceli robiť, lebo materské firmy, či z Nemecka, či z Francúzska, alebo z iných krajín, ktoré u nás investujú, jednoducho nebudú chcieť investovať v krajine, ktorá nevyužila ešte aj iné možnosti, ktoré mala.“
Inými slovami, predseda vlády SR podľahol vyhrážaniu sa zahraničných investorov. Takto sa fakticky potvrdili konšpiračné teórie o sprisahaní – ukázalo sa, že o prioritách štátu nerozhoduje blaho väčšiny, ale hŕstka zahraničných investorov, ktorá vláde diktuje svoje podmienky. V tomto prípade sa predseda vlády rozhodol uprednostniť súkromné ekonomické záujmy pred verejným zdravím.
Dozvedeli sme sa, že zahraničné firmy nielenže necítia príslušnosť k štátu, v ktorom podnikajú, či k ľuďom, z ktorých práce žijú, ale že túto nátlakovú taktiku používajú aj v ťažkých časoch, kedy ide o zdravie a životy obyvateľstva. Vieme už tiež, že premiér nedokáže vzdorovať firmám a namiesto ochrany záujmov občanov a ľudí, ktorí tu žijú pritakáva neopodstatneným hrozbám subjektov, ktoré tu nielenže nežijú, ale nemajú ani právo voliť.
Situácia s koronavírusom je všade vo svete približne rovnaká, ak nie horšia, preto je otázne, prečo sa premiér namiesto lockdownu rozhodol pristúpiť k pochybnému celoplošnému testovaniu obyvateľstva. Vzhľadom na chybovosť a nevhodnosť nakúpených testov pre takéto účely totiž vzniká dojem, že naša ochota sa za každú cenu podriadiť záujmom zahraničných firiem je ešte väčšia ako inde.
Pre účel zníženia rizika nákazy a vzhľadom na vyťaženosť zdravotníckych kapacít by bol lockdown najlepším riešením, resp. určite lepším ako testovanie nespoľahlivými testami, ktoré nemusia odhaliť potenciálnych prenášačov. Matovič mal však pravdu v tom, že sme nevyužili iné možnosti, ktoré máme k dispozícii. Ak by sme totiž občanom v lockdowne zabezpečili všeobecný základný príjem, mohli by sme vyriešiť dokonca viacero problémov naraz.
Pomohlo by sa tak nielen malým podnikateľom, ale aj naplneniu potrieb pracujúcich a nezamestnaných, ktorí sú v čase koronakrízy ešte zraniteľnejší. V neposlednom rade by pomohol týraným ženám osamostatniť sa od násilníckych partnerov. V prípade bežných domácností totiž nejde len o utŕženie strát zo ziskov, ako je to u podnikov, ale samotné ohrozenie materiálnych podmienok ich životov. Prostriedky na základný príjem pre všetkých by preto mali pochádzať z prerozdelenia bohatstva najbohatších občanov a korporácií.
Keď si veľké firmy pýtajú úľavy, stimuly, či kurzarbeit, štát im nepovie nie. A ak dokázal získať peniaze na záchranu bánk, nemal by mať problém urobiť tak aj v prípade naliatia peňazí do produktívnej ekonomiky a na podporu spotreby. Boli by to prostriedky, ktoré by neslúžili na navyšovanie súkromných dlhov, ale na výstavbu infraštruktúry, podporu rozvojových bánk, univerzít, zdravotnej starostlivosti, sociálneho štátu a všeobecného základného príjmu.
Tieto peniaze by sa stali základom hospodárskeho oživenia tu a teraz. Čakať totiž, že oživenie príde samo, je ako čakať na Godota, čoho dôkazom toho je fakt, že za 12 rokov od krízy došlo len k miernemu oživeniu ekonomiky. Preto, ako hovoria rozliční ekonómovia, medzi ktorými je i Guy Standing z Londýnskej univerzity, je už takmer zrejmé, že ak chceme mať nejaké vyhliadky na ekonomické oživenie, budeme potrebovať určitý systém základného príjmu. V opačnom prípade budeme vylievať vodu z lode, ktorá je deravá ako ementál.
Foto: Ilustračné. Autor: Matthew DeWaal. Zdroj: Flickr.
