Liberalizmus Progresívneho Slovenska je vidno v oblasti klimatických zmien. Na najdôležitejšiu otázku tejto doby odpovedá len slepou vierou v trh a v existujúce mechanizmy štátnej podpory (dotácie, atď).
Investícia do obnoviteľných zdrojov je „konkurenčná výhoda“ (57). V návrhoch k tejto téme (130-133) sa prezentuje cirkulárna ekonomika ako akési čarovné riešenie, ktoré dokáže zaistiť splnenie povinností Slovenska v oblasti životného prostredia. Avšak nespomínajú sa ani také umiernené riešenia ako vysoké zdanenie znečistenia (okrem str. 61) a verejná výstavba energetiky. Popritom dochádza k implicitnému odporu voči jadrovej energetike, ktorá je zodpovedná z veľkej časti za nízke emisie Slovenska vo výrobe elektrickej energie (61 a 130). Radikálne časy si však žiadajú radikálne opatrenia. Riešením je omnoho viac liberalizácia, uberizácia a decentralizovaný trhový vývoj (58).
Bohužiaľ, s dnešným rozvojom obnoviteľných zdrojov môžeme čakať ešte minimálne 100 rokov, aby nahradili fosílne palivá len vo výrobe elektrickej energie, nehovoriac o priemysle, poľnohospodárstve a doprave. A elektrické autá zatiaľ tvoria 0,1 % svetového vozového parku, zatiaľ čo pre odvrátenie katastrofického oteplenie je nutné nahradiť celý vozový park do roku 2050 a jediná krajina, ktorá to možno dosiahne, je Nórsko, aj tam len neudržateľnými dotáciami. Len pre zmenu tohto priemyslu sú nutné vážne štátne zásahy do výroby alebo radikálne zmeny spotrebiteľského správania.
Ľudský kapitál
Ľudský kapitál. Tak znejú prvé slová „skutočnej“ časti vízie (72). Aj keď len odhaľuje jej stratégiu a ideológiu, ktorá sa snaží kapitalizmus humanizovať a dať mu peknú tvár priateľského šéfa, tento pojem má v skutočnosti skrytý zmysel. Je dôležitým varovaním pre všetkých, ktorí si myslia, že dokážu novými subverzívnymi teóriami dosiahnuť zmenu. Vízia spomína postmoderné koncepty a Pierra Bourdieho častejšie než nejaká ľavicová postmarxistická stránka. Táto „nová“ pracovná sila sa v podstate nijako nelíši od starej pracovnej sily, len s tým rozdielom, že viac vykonáva duševnú prácu, ktorú je ťažšie merať a ponúka príležitosť pre trieštenie pracujúcej triedy a zavádzanie novej hierarchie. Príkladom je Poľsko. Má v porovnaní s ostatnými krajinami V4 dobré výsledky vzdelávacieho systému, ale nezdá sa, že by sa vymanilo z „postkomunistického modelu“ hospodárenia.
Pri téme školstva sa dostávame k najväčšiemu problému vízie a tou je fiškálna otázka. Tá nie je síce podľa nepodložených tvrdení žiadnym problémom, ale v programe stoja takmer len návrhy, ktoré zvyšujú štátny rozpočet, ale takmer nič tam nie je o zvyšovaní príjmov či o škrtoch. Plán reformy školstva s financovaním podľa výsledkov a excelentnosti v podstate ráta s vytvorením hierarchie medzi školami na vnútornom „trhu“. Spomínaná liberalizácia, predpokladám, zahŕňa liberalizáciu pre ziskové školy a privatizáciu. Akú podobu a hĺbku má mať demokratizácia škôľ (75)?
Strana 76 predstavuje veľmi pochybný plán revitalizácie slovenského hospodárstva, ktorý je založený na mnohých neistých predpokladoch a pokračuje v logike liberalizácie a privatizácie štátneho výskumu. Ten znova závisí na zvyšovaní výdavkov.
Nezvyšovať príjmy, zvyšovať výdaje?
Fiškálnej časti programu (79-87) napokon dominuje základný rozpory: je to ľavicová poleva s liberálnym jadrom. Rétorika, ktorá opúšťa klasické pravicové nepríčetnosti spomínaním napr. „nerovnosti“ a povojnový model „rast pre oboch“ je kombinovaný s pár návrhmi, ktoré niekto môže označiť za ľavicové, no ktoré zostávajú v jadre buď nevyhnutným fiškálnym opatrením, alebo len cukríkom, zatiaľ čo celkový balík je v jadre liberálny a na strane kapitálu: „spravodlivé rozdelenie vyprodukovanej hodnoty medzi mzdy a kapitál“ (80) Aké to je rozdelenie? 50, 55, 60, 65, 80 %? Alebo nie je spravodlivé odmeňovať len prácu a nie rentu a privilégium vlastníctva? Aká je „výrazná nerovnováha“ (81, 1) v rozpočtoch ľudí? Máme byť rovnejší, než sme, než je Švédsko, ktoré bolo „príliš rovné“, takže nemotivovalo ľudí k výkonu?
Vízia predpokladá prebytok a zníženie zadĺženia na 20 % do roku 2045 (81), zatiaľ čo celý čas rozpráva o tom, ako je Slovensko nepripravené na prichádzajúcu revolúciu. Znížiť svoje zadĺženie a súčasne zvýšiť výdavky? Myslel som si, že čítam program na dve volebné obdobia. Ak to budeme ignorovať, vízia v podstate počíta s tým, že všetko bude financovať dlhmi a hneď prvý návrh je limit verejných výdavkov (82). Program počíta so zefektívnením výdavkov, zatiaľ čo dáva vinu za jej neefektívnosť korupcii, proti ktorej má len riešenia typu „odbornosti“. Bližšie ani presne daňová politika nie je rozobratá, no zdá sa, že ide o udržanie obsahu príjmov a zníženie na úkor zvýšenia.
Zvýšenie výdavkov, keďže ho nepoznáme, môžu teda byť omrvinky alebo príliš málo, aby išlo o zníženie nerovnosti. A keď už ideme znižovať nerovnosť, prečo nie progresívnou daňou z príjmu (ktorú v USA Demokrati zaviedli na začiatku 20. storočia a v takmer všetkých západoeurópskych krajinách existovala už v 19. storočí)? Prečo nie progresívne zdaniť nehnuteľnosti, dary a dedičstvo? Dane na zdraviu škodlivé potraviny viac zasiahnu chudobných ako bohatých. Ak bude zdravotný odvod zrušený a nahradený daňou, zmení sa celkový objem príjmov?
Podnikateľské prostredie je dôležité. Kapitola pre zamestnanecké prostredie alebo práva pracujúcich tento program nemá. To už niečo znamená. Budúcnosťou majú byť „odvážni a iniciatívni ľudia, s vôľou a priestorom“ (84). Ale čo je ten priestor? Sú to schopnosti, zručnosti, inteligencia?
Povaľači do práce
Každý aktívny jedinec má podnikať! Všetci povaľači z kaviarní a fabrík, do podnikania! O posilnení ženy a starších je vo vízii jedna veta. Ako na to, sa nedozvieme (85). Vyučovanie podnikateľských zručností na základnej škole (85): Podnikanie pre deti? Nasledujú klasické požiadavky, znižovanie daní, zjednodušenie, nech nás neotravuje štát a byrokracia. Flexibilizácia pracovného práva samozrejme musí byť a vieme čo to znamená – sloboda pre prácu! Štát je socializmus a tyrania, aj odbory! (91). Skracovanie pracovného času? Výborne. Ale lacná pracovná sila z tretieho sveta, to je náš boj proti rasizmu.
V zdravotníctve podobne ako v školstve, sa majú výdaje zvyšovať, aj keď menej. Podpora rodiny ako ďalší dotyk zľava: výstavba jaslí a škôlok. To už je takmer komunizmus! A podpora Rómov. Trocha ľavice na opravu pachute z podnikateľského priestoru (96-97). Verejná doprava! Podpora bývania! Budeme ako v Rakúsku? Budeme stavať bytovky a domy pre všetkých a nájom bude zaberať len desatinu mzdy? Tak to som za! Budovanie ciest a vlakovej siete, len keby to bolo bez ziskov a boli na to peniaze.
Zjednodušovať súbor zákonov a rušiť zastaralé zákony, áno (105). Koniec dotáciám pre cirkvi, áno (114). Ako depolitizovať políciu (107)? Nie ste tiež politickým hnutím? Aký je tretí pilier zodpovednosti verejných činiteľov (109)? Prečo nie manželstvá pre osoby rovnakého pohlavia, veď ciele môžu byť aj ambiciózne. „Hodnota za peniaze“ má ísť aj do kultúry (117) a do „všetkých verejných politík“? Ako to má fungovať v sociálnych dávkach? Témy korupcie, súdnictva, polície, kultúry a komunít pokračujú v logike liberalizácie a technokratických riešení.
NATO a migranti
Celý program uzatvárajú pevne proatlantické, promilitaristické a liberálne kapitoly o obrane a udržateľnosti. Zaujímavé, že migračná politika je práve v téme obrany a bezpečnosti, ale tvrdenie, že migranti nebudú vykorisťovaní, je nesprávne. Na skvelom západe, v Rakúsku a Nemecku sú utečenci (áno) vykorisťovaní (v liberálnom zmysle) dokonca podľa zákona, ktorý im (časti z nich) ukladá povinnosť pracovať za jedno euro za hodinu. V liberálnom chápaní je vykorisťovaním kupovanie pracovnej sily pod trhovou hodnotou, teda pod „normálnou mzdou“. Toto je prípad pri väčšine migrantskej pracovnej sily z rôznych dôvodov, okrem iného kvôli nižšej odborovej organizácii a tiež kvôli inému prístupu k sociálnemu systému a inej povahe donútenia okolnosťami.
V pláne PS na obranu má dôjsť k väčšej spolupráci s NATO, navýšeniu rozpočtu na úroveň od nej žiadanú, integráciu do európskej armády, väčšej prítomnosti vojsk NATO a dokonca k odovzdaniu dôležitých funkcií „nadnárodným štruktúram“, čo už nielen efektívne, ale aj symbolicky a prakticky spraví zo Slovenska kolóniu alebo oblasť väčšieho štátu (126). Samozrejme, „hodnota za peniaze“ nesmie chýbať ani v obrane.
Vízia PS je pravicová
Vízia tejto politickej strany nie je preto nijak prekvapivá. Vo svojom srdci ostáva pravicovým programom, ktorý sa snaží rétorikou a pár návrhmi oslovovať ľavicových voličov pravdepodobne so stratégiou, že tak konečne dôjde k pádu dominancie Smeru v slovenskej politike. Tieto časti programu možno prinajhoršom hodnotiť ako omrvinky v inak jasne liberálnom programe, prinajlepšom ako snahy menšiny v strane.
Jeho logika sleduje klasickú pravicovú dogmu o „odbornosti“ o politike, ktorá je zostavovaná a rozhodovaná odborníkmi, úplnou absenciou triedneho aspektu a ignoráciou triednych vzťahov. Technokracia je síce efektívna, ale nie je to demokracia. Občasné spomienky nerovnosti a kritika neoliberalizmu sa tak prezentujú ako veľká zmena, zatiaľ čo triedna nerovnosť je chápaná ako výsledok rozdielnych zručností a iniciatívy, čo je postoj, ktorý mali monarchisti a liberáli v 18. storočí. Vízia sa síce môže tváriť ako nový a svieži, ale jej ideologické a fiškálne komponenty sú staré ako kapitalizmus a „nové“ techniky zdieľanej ekonomiky, automatizácie sú veci popisované Marxom pred 150 rokmi.
Jej viera pokroku je viera v pokrok tohto sveta, v tomto svete. Je to viera v tento systém, systém, ktorý dokazuje svoju zastaranosť, neschopnosť a nespravodlivosť vždy, keď príde k novej kríze, keď „outsourcuje“ manchesterovské vykorisťovanie do tretieho sveta, v každej novej vojne a v každom novom krvavom konflikte „ozbrojených extrémistov“. Práve dnes, v ohrození existencie ľudskej civilizácie a vo svetle technológií, o ktorých ľudia pred 150 rokmi nesnívali, keď nadbytok a produktivita nie je vzdialená budúcnosť, ale problém a keď prichádza revolúcia, ktorá má túto produktivitu ešte viac zvýšiť, znamená pokrok opustenie systému, ktorý nie je schopný napriek tomuto nadbytku a produktivite ukončiť, ani len znížiť chudobu, nie je schopný ukončiť hlad a ktorý svojim mrhaním zdrojov ženie všetkých do katastrofy. Toto znamená oslobodenie od dogmy zisku, rastu a oslobodenie od diktátu kapitálu, ktorý ako ničiteľ svetov, ľahostajný Boh a choroba rozširuje len sám seba bez ohľadu na hocičo, čo vidí.
Vízia PS samozrejme nič také nehovorí. Ale ani v koordinátoch „tradičnej“ politiky to nie je „komunistický“, socialistický ani sociálnodemokratický program. Jednoducho možno povedať, že sa medzi neoliberalizmom a sociálnou demokraciou viac nakláňa doprava. Jeho logika je založená na dogme kompromisu a zlepšovania existujúceho systému. Tento kompromis má byť nie nemilosrdná triedna vojna neoliberalizmu, ale ani tá umiernená konzervatívna sociálna demokracia, ktorá operuje plne v logike kapitalizmu a slúži kapitálu. Chutí ako koláč od strýka Kreiskeho, ale potom zistíte, je to len glazúra. Ak chcete argumentovať v zmysle lepšie než Sulík, áno, aj Macron, dokonca aj Clintonová sú lepší než Sulík. Vyzerá ako pravé ľavicové zlato? Z diaľky. Ale je to len lesk a náter.
Autor študuje na Viedenskej univerzite.
Foto: ilustračné. Zdroj: flickr. Autor: david perry.
