Ad: Znížiť zaťaženie práce.
Hoci celková daňová záťaž na Slovensku nie je nadmerná, jej rozdelenie by bolo potrebné lepšie vyvážiť za účelom zvýšenia spravodlivosti a zníženia trhových deformácii. Daňová a odvodová zaťaž prace by mala byť znížená na úkor vyšších dani v iných oblastiach. Z týchto treba vyzdvihnúť predovšetkým dane z nehnuteľnosti na základe ich trhovej hodnoty, ktoré patria k najmenej deformatívnym daniam. Ďalej dane z darov a dedičstva, ktoré tlmia nerovnosť a tiež environmentálne dane a dane na zdraviu škodlivé tovary ako cigarety, alkohol či cukor.
- Konečne keď niekto nerozpráva len o znižovaní daňovo-odvodového zaťaženia, ale hovorí o tom, že niektoré dane sú príliš nízke/žiadne. Dobrým zámerom je zvyšovať dane, ktoré znižujú nerovnosť,
- Chýba mi tam ale čo i len diskusia o prípadnom zavedení „Progresívneho daňového systému“ v zdanení práce, ale i pri korporátnych daniach (istý náznak je možné vycítiť pri sľube daňových „odpustkov“ pre začínajúcich podnikateľov, chýba mi ale zmienka o zvýšení nezdaniteľného minima pre zamestnancov aspoň na úroveň minimálnej mzdy),
- Chýba mi tam zmienka o zrušení odvodových stropov pre vysokozarábajúcich.
Ad: Zmena v zdravotných odvodoch.
Zdravotný odvod by mal byť zrušený a inkorporovaný do daňovej sústavy. Umožni to efektívnejšiu prácu s marginálnymi daňovými sadzbami a teda spravodlivejšiu daňovú politiku. Dá štátu silnejšie nástroje na kontrolu efektivity vynakladania verejných prostriedkov.
- Súhlas… aj keď podrobnosti tohto zámeru nie sú z vízie jasné.
Ad: Daňová transparentnosť.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto debaty by malo byť aj radikálne zvýšenie daňovej transparentnosti. Informovanie o plnení daňových povinnosti a ich výške zvýši tlak zo strany verejnosti na férový výber dani.
- Súhlasím a som presvedčený, že zverejňovanie výšky zaplatených daní by malo byť štandardom. Firmy u nás povinne zverejňujú daňové priznania od roku 2004. Daňový úrad by mal zverejňovať aj daňové platby fyzických osôb, tak ako tomu je napr. v Nórsku.
Ad: Znižovať odvodové zaťaženia
pre firmy a ich zamestnancov a rozdiely v zaťažení medzi živnostníkmi a zamestnancami
- V znižovaní odvodového zaťaženia firiem vidím riziko v tom, že len samotné znižovanie zaťaženia znižuje celkové náklady na prácu, pričom priemerne náklady na ňu sú na Slovensku jedny z najnižších v OECD a sú neprimerané nízke vzhľadom na ekonomickú výkonnosť SR, výšku produktivity, ziskovosť podnikov a návratnosť kapitálu.
- So znižovaním rozdielov v zaťažení medzi živnostníkmi a zamestnancami nemožno nesúhlasiť.
Ad: Podporiť vznik reprezentatívnej asociácie zastrešujúcej malých a stredných podnikateľov,
ktorá by aktívne reprezentovala sektor, sústavne komunikovala s príslušnými štátnymi orgánmi, proaktívne predkladala návrhy a poskytovala poradenstvo začínajúcim podnikateľom
- Súhlasím, ak sa rovnako bude podporovať rozširovanie odborových organizácií u malých a stredných podnikateľov, tak, aby si odbory a reprezentatívne asociácie malých a stredných podnikateľov mohli vyjednávať sektorovú kolektívnu zmluvu.
Ad: Vzhľadom na nové trendy v ekonomike je veľmi dôležité zvýšenie flexibility v oblasti pracovného práva
so zachovaním ekonomickej neutrality a adekvátnej ochrany slabšej strany (zamestnanci, pracovnici).
- Tento bod považujem za veľmi nešťastný, hlavne s ohľadom toho, že vôbec nie je jasné, ako si PS posilňovanie flexibility predstavuje. Ak má ísť o znižovanie ochrany zamestnancov a flexibilitu typu – „dnes pred bránu firmy príde 20 záujemcov a prácu dostanú desiati, aj to piati na 16 hodín, traja na 8 hodín a dvaja na 4 hodiny“ – tak toto asi cesta nebude…
Ad: Kombinácia flexibilného zákonníka prace, efektívneho systému poistenia v nezamestnanosti a širokej ponuky aktívnych politik trhu práce podporí rast produktivity práce.
Pre efektívny dohľad nad pracovným trhom je potrebná radikálna reforma inšpekcie práce (dôsledná nezávislosť, rýchle a predvídateľne rozhodovanie) a zriadenie pracovných sudov, ktoré budu promptne a kvalifikovane riešiť pracovno-právne spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ako i medzi inšpektorátmi prace a zamestnávateľmi.
- Nikde vo vízii nie je popísané, ako si v PS predstavujú flexibilný zákonník práce.
- Podľa štúdie z dielne Medzinárodnárodného menového fondu nemá flexibilizácia práce pozitívny vplyv na produktivitu (IMF – Where are we headed? Perspectivess on potential output – chapter 3, strany 104-107 /2015/).
- Kvitujem sľub reformovať Inšpekciu práce.
- Rovnako vítam sľub zriadenia pracovného súdnictva.
Ad: Reagovať na potrebu uplatňovania flexibilných modelov pracovného času a vytvoriť právny rámec pre skracovanie tyždenného pracovného času.
- Už súčasná legislatíva bez problémov umožňuje flexibilné modely pracovného času – hlavne čo sa týka kratších úväzkov, dohôd (SK a CZ špecifikum), úväzkov na dobu určitú, práca z domu, atď. Problémom slabej miery kratších úväzkov je v tom, že zamestnávatelia ponúkajú a očakávajú skrátené úväzky v drvivej väčšine len na úrovni hodinovej minimálky. Na druhú stranu pri súčasnom znižovaní miery nezamestnanosti je problémom práve to, že vznikajú hlavne miesta na skrátené úväzky, na dohody a na doby určité – pričom väčšina ľudí takto pracuje nie dobrovoľne, ale nemá na výber…
- Vítam sľub vytvorenia právneho rámca na skracovanie tyždenného pracovného času.
Ad: Zavedenie legislatívy, ktorá podpori zladenie práce a rodiny
(flexibilná práca, práca z domu, skrátene pracovne úväzky)
- Budem sa opakovať, ale nikde nie je napísané, čo si PS predstavuje pod pojmom „flexibilná práca“ – pretože tento pojem sme sa napočúvali od politikov za posledné desaťročia viac ako dosť a vždy tieto reči predchádzali značným škrtom v pracovných kódexoch…
- Problémom pojmu „flexibilná práca“ je aj fakt, že sa za ním môže skrývať hocičo, pričom aj dobre znejúce návrhy môžu mať neželané dôsledky – napríklad aj zdieľaná ekonomika a pracovné miesta v nej vytvorené môžu byť prínosne, ale i rizikové…
V dokumente mi ešte chýba:
- postoj PS k inštitútu minimálnej mzdy, k minimálnym mzdovým nárokom a rovnako mi tam chýba postoj k záväzku SR, z roku 1996, ktorým sme sa prihlásili k tomu, že minimálnu mzdu zvýšime na 60 % priemernej čistej mzdy.
- postoj k dôchodkovému poisteniu (3 pilierový systém), a k zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku.
- postoj k pracovnej zdravotnej službe a starostlivosti zamestnávateľov o zdravie zamestnancov (rekondičné pobyty, atď).
- postoj k mzdovému dumpingu.
- postoj k smernici o vyslaných pracovníkoch.
Text je výlučným vyjadrením autora a nevyjadruje stanovisko odborov, ktorých je členom.
Foto: ilustračné. Zdroj: flickr. Autor: ILO in Asia and Pacific.
