Ak chceme odpovedať na otázku, kam kráčajú slovenské odbory a kam by v roku 2019 mali, nevystačíme si nejakým jednoduchým opisom.
Pretože aj napriek zdaniu slovenské odbory sú z hľadiska zákonov a reálií roztrúsené nielen po jednotlivých hospodárskych sektoroch, ale i na úrovni podnikov. A tak sa v tomto svete prelínajú rôznorodé záujmy logicky vyplývajúce z tejto fragmentácie, ktorá je v západnej Európe omnoho nižšia. Táto fragmentácia vyplýva z toho, že vo východnej Európe, snáď okrem Slovinska, sa nenastolil kontinentálny (európsky) systém kolektívneho vyjednávania založený na sektoroch, ale americký, založený na podnikovom kolektívnom vyjednávaní.
Lepšie mzdy
Ak však máme nájsť spoločného menovateľa, na ktorý sa budú upínať záujmy všetkých, okrem tých žltých odborových organizácií, bude ním aj v roku 2019 zlepšovanie zamestnaneckého prostredia.
Samozrejme, keďže ešte nikto nevymyslel lepšiu odmenu za vykonanú prácu, ako je mzda, tak väčšina odborárov sa bude usilovať o zvyšovanie miezd v takej miere, aby sa do práce nielen oplatilo chodiť, ale aby sa zo mzdy dalo aj slušne žiť.
A aby sa zároveň dosiahla nielen konvergencia rastu hospodárstva a produktivity, ale i miezd – čo sa zatiaľ, aj napriek „rekordne rastúcim“ mzdám ešte stále nedeje. Dlhodobo rekordne nízky podiel miezd na HDP / pridanej hodnote potvrdzuje.
Slušné mzdy, dostupné nájomné bývanie a kvalitné pracovné podmienky pomôžu omnoho viac, ako dovoz zamestnancov
Alebo iné benefity
Na druhej strane v niektorých sektoroch, prípadne podnikoch, možno nebudú odbory z rôznych príčin tlačiť až tak silno na mzdy, no určite sa zamerajú na iné benefity. Ako sú práca z domu, delené pracovné miesta, viac dovolenky alebo skrátený pracovný čas a iné.
Každé vylepšenie pracovného prostredia má dosah nielen na spokojnosť zamestnancov, ale aj na ich produktivitu a efektivitu, no aj také možnosti, ako je napríklad práca z domu, majú svoje limity.
Domov sa nedá zobrať ani kyslíkový konvertor, ani výrobný pás, ani ceencéčko, takže takáto možnosť sa týka len obmedzeného počtu zamestnancov.
Ani itečkár s laptopom, ktorému umožnia pracovať z domu, nemusí nakoniec vyhrať. Pretože takáto práca okrem nesporných výhod môže mať aj negatívne dôsledky pre zamestnancov aj pre firmy. Takéto zmeny treba prijímať premyslene a správne nastavené.
Rovnako aj skrátené úväzky môžu byť výhodou napr. pre rodičov starajúcich sa o malé deti, no hrozbou pre tých zamestnancov, ktorí sú do takýchto úväzkov tlačení proti svojej vôli. Z tohto súdka benefitov je aj práca na živnosť, ktorá niekomu môže plne vyhovovať, no iným, tlačeným do nútených živností ani nie. Rovnako v poslednej dobe býva zneužívaná práca pre agentúry dočasného zamestnávania, ktorá namiesto naozajstnej flexibility prináša zamestnávateľom skôr znižovanie nákladov a zamestnancom agentúr stavia veľkú prekážku pri organizovaní sa v odboroch.
V týchto problémoch tkvie ďalšia výzva pre odbory, na jednu stranu využívať výhody benefitov a zároveň ochrániť tých zamestnancov, ktorí sú do takýchto foriem práce tlačení nedobrovoľne. Rovnako veľkou výzvou bude schopnosť efektívne odborovo sa organizovať zamestnancom agentúr dočasného zamestnávania a živnostníkov.
Kratší pracovný týždeň
Ďalšou veľkou témou, o ktorej sa v budúcom roku bude musieť začať seriózna diskusia, bude skracovanie týždenného pracovného času na celonárodnej úrovni.
Aj s ohľadom na fakt, že slovenskí zamestnanci odpracujú ročne omnoho viac hodín ako zamestnanci v západnej časti EÚ, ako aj vzhľadom na fakt, že tento trend sa presadzuje na celoeurópskej úrovni a táto otázka nebola riešená už viac ako päťdesiat rokov. Prvé zásadné skrátenie pracovného času sme zažili v roku 1918 pri vzniku ČSR a druhé počas pražskej jari a normalizácie v ČSSR. Odvtedy sa o niečo takom taktne „mlčí“.
Rovnako dôležitou otázkou v tejto súvislosti ostáva, či 400 hodín možnej nadčasovej práce, proti čomu napríklad aktuálne v Maďarsku ostro protestujú, nie je na Slovensku priveľa.
Aj nájomné bývanie
Obrovskou výzvou je aj presadzovanie sa priemyslu 4.0, ktorý so sebou prináša nielen nesporné výhody, ale aj riziká pre zamestnancov. Úlohou odborov v tomto smere bude presmerovať debatu z pojmu priemysel 4.0 na práca 4.0, alebo spoločnosť 4.0, pretože zmeny s príchodom robotizácie a umelej inteligencie nezmenia len ekonomiku, ale aj naš spôsob prác a spoločnosť ako celok.
A hoci odbory ako také majú v tomto smere značne obmedzené kompetencie a možnosti, bude potrebné, aby sa na Slovensku omnoho viac investovalo do výskumu a vývoja, ako aj do vzdelávania ľudských zdrojov a hlavne do životnej úrovne, bez ktorej nám neporastie ani demografia.
Slušné mzdy, dostupné nájomné bývanie a kvalitné pracovné podmienky pomôžu omnoho viac, ako dovoz zamestnancov, ktorý nie je dlhodobo udržateľným a ani riešením príčin súčasného nedostatku ľudí.
Odborová organizovanosť musí ísť hore
A hoci sa v roku 2018 podarilo odborom v priemysle založiť veľmi slušný počet nových základných organizácií, do ktorých vstúpilo veľké množstvo zamestnancov, pričom v iných sektoroch počty odborárov skôr klesajú, tak v roku 2019 bude dôležité konečne sa na celonárodnej úrovni odraziť od dna a nasledovať príklad z Česka.
Tam odborová organizovanosť po rokoch začala znova stúpať, pretože odbory sú presne také silné a akčné, akí silní a akční sú zamestnanci v nich organizovaní. Odbory ako také o tom musia presvedčiť kritickú masu, ktorá zas musí pochopiť, že bez vlastnej angažovanosti jej nepomôžu žiadni toľko preklínaní „bossovia“.
Treba tiež zastaviť trieštenie odborov a funkcionársky individualizmus, namiesto toho treba viac spolupráce, solidarity a skutočnej odborárskej práce, ktorá spočíva v spájaní a presadzovaní spoločných záujmov členov odborových organizácií.
Napriek zmluve so Smerom
Mnohými býva kritizovaná aj zmluva KOZ s politickou stranou Smer, ktorá bola podpísaná za druhej Dzurindovej vlády po zrušení tripartity a autoritársko-mocenskom pokuse zlikvidovať odpor odborov k niektorým reformám vtedajšej vlády.
A hoci spolupráca odborov so sociálnodemokratickými stranami je úplne normálnou záležitosťou na západ od našich hraníc, dodnes sa táto zmluva využíva ako protiodborárske kladivo na čarodejnice.
Mnohí slovenskí politici a novinári namiesto toho, aby hľadali formy a možnosti diskusie s odbormi, vystačia si so zbabelou kritikou tejto zmluvy a demagogickým tvrdením, že odbory sú Smer a naopak.
Niekedy tomu nepomáhajú ani politici Smeru, ako istý minister, ktorý údajne telefonoval odborárom po tom, ako zorganizovali v novembri zhromaždenie v Košiciach proti nízkym mzdám s tým, že „čo si to dovoľujete, teraz pred komunálnymi voľbami“.
Takýmto „sociálnodemokratickým“ politikom, jednoducho musia odborári rýchlo vysvetliť, že oni si to aj napriek zmluve so Smerom môžu a budú dovoľovať aj v roku 2019.
Deregulácia
Zásadným problémom s ktorým budú odbory bojovať aj budúcom roku bude tlak na dereguláciu pracovného trhu, ktorý pravidelne požadujú zamestnávatelia a ich nohsledi, ako INESS.
Požiadavky na zrušenie alebo znižovanie minimálnej mzdy, pripadne zavedenie regionálnych minimáliek, osekávanie pracovných kódexov sa každoročne opakujú, preto je predpoklad, že tomu nebude inak ani v roku 2019. Tieto požiadavky by možno boli na smiech, ak by neboli smutne z toho hľadiska, že ak by bola na Slovensku zavedená Rakúska, Nemecká, Belgická alebo Dánska pracovno-právna legislatíva, tak by asi spustili iný krik o znovunavrátení komunizmu.
Práve preto je dôležité, aby odborári diskutovali a vyjasňovali svoje postoje politikom bez rozdielu ich príslušnosti k nejakej politickej strane, mnohokrát aj napriek tomu, že poniektorí z nich majú v programe potieranie odborov (SaS), prípadne sa na adresu odborov vyjadrujú nelichotivo (Mihál).
Nebude to ľahké
Vyššie načrtnuté hlavné okruhy tém, ktorým sa budú venovať v roku 2019 odbory naznačujú, že to nebude ľahké, ani čiernobiele, zvlášť keď si uvedomíme, že znova sa začína vo veľkom spomínať budúca hospodárska recesia/stagnácia. Ďalším problémom, ktorý slovenskú ekonomiku priamo ohrozuje, bude určite klimatická zmena, ktorej navrhované riešenia sú dnes skôr v rovine otázok, ako odpovedí.
Bude potrebné sa vyhnúť tak často v minulosti použivanej privatizácii ziskov a socializácii strát, ako aj zásadne odporovať argumentácií, že nie je možné dávať zamestnancov viac, ani počas krízy (nedá sa, nedarí sa nám), ani počas konjunktúry (nedá sa, musíme sa pripraviť na ďalšiu krízu). Na krízu sa musia pripravovať samozrejme aj zamestnanci, ktorý sú v takom prípade prví na rane – sú prepúšťaní, sú im znižované mzdy a osekávané benefity.
Samozrejme, ako je už uvedené vyššie, odbory budú úspešne len vtedy, ak budú mať naležitú a aktívnu podporu zamestnancov. Milí občania, zamestnanci i živnostníci – nedajte sa zastrašovať a odradzovať, vstupujte do odborov a zakladajte si odborové organizácie.
Skrátená verzia tohto komentára vyšla v denníku SME.
