Daňovo-odvodové zaťaženie je u nás tesne nad priemerom EÚ a OECD.
Už roky politici vyplakávajú nad tým, ako je vraj na Slovensku daňovo-odvodové zaťaženie vysoké a ako berie pracujúcim možnosť v čistom zarábať viac. Hlavne ak s návrhmi na zníženie zaťaženia, neprichádzajú aj reálne návrhy ako zmeniť nastavenie verejných financií a sociálnej poisťovne.
Vo svetle aktuálnych udalostí sa nedá neskonštatovať, že tieto reči sú a boli skutočným populizmom. Populizmom, ktorý sa vo verejnej debate nespomína, no pritom je oveľa nebezpečnejším ako obedy alebo vlaky zadarmo, ktoré sú vo svojej podstate opatrením vysoko pozitívnym. Podľa aktuálnych údajov, či z Eurostatu alebo OECD, je jasné, že daňovo-odvodové zaťaženie práce na Slovensku vôbec nevyčnieva, ani nie je rekordne vysoké – ako sa mnohí snažia tvrdiť.
Naše zaťaženie práce sa pohybuje niekde tesne na priemerom EÚ a OECD a v roku 2018 sme boli v rámci OECD na 12. mieste, čiže jedenásť krajín malo toto zaťaženie vyššie. Môžeme diskutovať, či a o koľko by sa dalo znížiť, faktom však je, že drvivá väčšina z tých politikov, ktorí tieto sľuby opakujú, nemajú ani šajn, ako to urobiť bez negatívnych dôsledkov. A už vôbec nevedia, ako tieto negatíva kompenzovať.
Rovnaké následky by malo zniženie odvodov. Pracujúcim by síce mierne stúpli čisté príjmy, ale výpadky v sociálnej poisťovni, alebo zdravotných poisťovniach by sa museli sanovať buď znižovaním dávok pre poistencov, alebo zo štátneho rozpočtu. A ak by sa splnil vytúžený sen slovenských zamestnávateľov o znížení odvodov na strane zamestnávateľa, tak by k žiadnemu zvýšeniu čistých príjmov ani nedošlo, jediným dôsledkom by bolo zníženie celkových mzdových nákladov, ktoré patria v EÚ už aj tak k najnižším.
Kde vziať peniaze
Vláda a parlament nedávno, na návrh strany Most-Híd, odsúhlasili zvýšenie odpočítateľnej položky zo základu dane, čo reálne zníži daňovo-odvodové zaťaženie. Zníženie samotné bude síce z hľadiska jednotlivca len relatívne mierne, no už sa ukazuje, že to bude mať miliónové vplyvy na príjmovej stránke rozpočtov samospráv. A podľa reakcií tých, ktorí už roky sľubujú „nižšie dane a odvody“, je možné skonštatovať, že si dôsledky svojich sľubov nielenže neuvedomovali, ale hlavne ani nevedia, ako výpadky vykryť.
Nižšie dane z príjmov znamenajú nižšie príjmy samospráv. Mohli by sme sa pozrieť, ako boli prenesené povinnosti štátu na samosprávy, čo s rozpočtami samospráv urobili sociálne balíčky, ako hospodárne a efektívne gazdujú samosprávy, a tak ďalej, no najdôležitejšou otázkou je, ako nižšie dane pre daňovníkov prenesú do svojich rozpočtov obce, mestá a samosprávne kraje.
“Politici vyťahujú odporúčania medzinárodných inštitúcií podľa toho, ako im to vyhovuje.„
A tu vidíme plastickú realitu, ako na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia boli pripravení politici, dokonca aj tí, ktorí toto zníženie roky sľubujú. Slovom, nijako. Je jedno, či sú vo vedení samospráv ľudia z koalície, opozície alebo nezávislí, drvivá väčšina z nich siahla po jednoduchom riešení – rozhodli sa plošne zvýšiť miestne dane a poplatky.
A ako mali reagovať? Politici často vyťahujú odporúčania medzinárodných inštitúcií podľa toho, ako im to vyhovuje. OECD nedávno kritizovala, že na Slovensku sa na tvorbe verejných rozpočtov (viac ako päťdesiatimi percentami) podieľajú fyzické osoby a odporúčala niekoľko opatrení.
Aspoň sa pochválime
Zaviesť progresívne zdanenie miezd, čo už pred rokmi navrhoval IFP, keď jeho analytici hovorili, že ak nás niekde tlačí topánka, tak priveľkým daňovo-odvodovým zaťažením ľudí s nízkym príjmom. Zaviesť progresívne majetkové dane, zaviesť progresívne dane z dedičstva a zaviesť ekologické dane. Nič z toho sa na Slovensku nerealizuje.
V tomto prípade sa slovenskí politici nielenže nehrnú odporúčania spomínať, už vôbec sa nehrnú ich uvádzať do praxe. Stačí sa pozrieť, ako reagujú samosprávy v rámci návrhov rozpočtov na budúci rok. Zvyšujú dane z nehnuteľností plošne pre všetkých, bez diferenciácie (progresivity). Zvyšujú poplatky za odpad a iné administratívne poplatky.
Takže občania sa dočkali toho, za čím pišťali duše množstva politikov vzývajúcich znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia – budú mať o niečo vyšší čistý príjem zo svojej práce. Otázkou už len zostáva, koľko percent z tohto vyššieho príjmu im zoberú vyššie miestne dane a poplatky.
Ale to nič, hlavne, že sa budeme môcť pochváliť, ako sme klesli v rebríčkoch daňovo-odvodového zaťaženia a možno stúpli v rebríčku Doing Business – rebríčky sú dôležité, čo tam po ľuďoch.
Skrátená verzia textu vyšla v denníku SME.
