Dosahy koronakrízy nebudú jedinou a ani tou najzávažnejšou výzvou.
V roku 2021 čaká odbory na Slovensku nadmieru ťažký rok. Bude to tlak mnohých faktorov vyplývajúcich nielen z búrlivej minulosti, ale aj z toho, akým spôsobom sa postavia ešte búrlivejšej budúcnosti.
Snaha niektorých vrátiť sa do stavu pred koronakrízou je už iba nenaplniteľným snom tých, ktorí sa nechcú zmieriť s faktom, že zmena je život.
Pribudnú porazení novej transformácie
Tlak dosahov krízy bude asi najmenej problematický, hoci nie zanedbateľný. Omnoho zásadnejšími budú otázky vyplývajúce z klimatických zmien, na ktoré bude reagovať európsky Green deal a presadzujúci sa priemysel 4.0.
Zmena technológií, ktorá neodvratne príde, bude mať dosahy aj na spoločnosť a sociálne postavenie pracujúcich. Samozrejme, netreba hneď maľovať čierne scenáre, no ani ružové. Niektoré zmeny budú rýchle, niektoré pomalé, niektoré pozitívne, niektoré negatívne.
Na všetky sa treba pripraviť a reagovať tak, aby sme využili synergický efekt tých pozitívnych na elimináciu tých negatívnych. Na to však bude potrebné, aby sa naša spoločnosť znova vrátila k vyššej solidarite a neupínala sa k individualizmu. Pretože každá spoločenská zmena vždy okrem víťazov priniesla aj porazených.
Pričom zväčša medzi porazenými neboli tí, čo by si o tú porážku akýmkoľvek spôsobom zaslúžili. A ak sa spoločnosť nedokáže postarať o porazených, tak to plodí napätie, konflikty a narušuje kohéziu.
Rozpustená tripartita
Druhým problémom, ktorému budú odbory čeliť, je úsilie politikov rozdeľovať odbory a zlikvidovať nezávislosť odborov v rámci tripatrity. Súčasný minister práce Milan Krajniak sa zaradil do „čestného klubu“ politikov, ktorí sa na Slovensku rozhodli sabotovať tripartitu.
Prvým bol Mečiar, ktorému sa nepáčilo, že odbory protestovali proti mzdovej regulácii, ktorá bola v rozpore s platnými kolektívnymi zmluvami.
Kratšie úväzky sa ako dôsledok koronakrízy značne rozšírili, home office sa stal realitou, no spolu s nimi prišlo aj k znižovaniu miezd.
Druhou dvojicou boli Dzurinda s Kaníkom, ktorí obnovili tripartitu, ako to sľúbili odborom, výmenou za podporu opozície pred voľbami v roku 1998. Po ďalších voľbách ju však znova zrušili, keďže odbory protestovali proti niektorým tvrdým reformám vtedajšej vlády.
Súčasný minister práce tripartitu po konflikte formálne nezrušil, no svojím ignorovaním platného rokovacieho poriadku a organizáciou „neformálnych“ podujatí, na ktoré pozýval spolupracujúce odborové organizácie, zablokoval jej činnosť.
Samozrejme, najväčšia odborová centrála a jej členské zväzy sa budú musieť vyrovnať aj so zmluvou s politickou stranou, ktorá bola produktom tripartitného konfliktu za ministrovania Ľudovíta Kaníka (so stranou Smer – pozn. red.). Táto zmluva už je dávno prežitá, nezmyselná, zväzujúca ruky a prinášajúca negatíva.
Kto bude na čele KOZ
Konfederáciu odborových zväzov v roku 2021 čakajú voľby vedenia konfederácie a odborových zväzov, ktoré boli odložené pre pandémiu. Práve od volieb a ich výsledkov závisí, akým smerom sa najväčšia odborová centrála vyberie nielen na budúci rok.
Možných scenárov je niekoľko a väčšina z nich predznamenáva postupné štiepenie, stagnáciu, vytlačenie a zánik.
Kratší pracovný čas
Tá najťažšia výzva bude znamenať hľadanie nových prístupov a foriem práce, prispôsobenie sa zmenám a hľadanie si nových pozícií v spoločnosti.
Jedným z prvých krokov musí byť tlak na skracovanie pracovného času bez znižovania miezd, aj ako reakcia na presadzovanie sa priemyslu 4.0 a klimatických zmien, ale predovšetkým v záujme kvality života.
Už v roku 2018 na tomto mieste zaznelo, že v roku 2019 budú odbory riešiť skracovanie pracovného času. Iniciatíva zo strany odborov sa síce začala, no táto diskusia bola utlmená „čiernou labuťou“ vo forme pandémie.
Následky pandémie ukázali, že táto téma sa nebude riešiť teoreticky, ale prakticky. Hoci určite nie vo forme, akú by sme si mnohí priali. Kratšie úväzky sa v roku 2020 ako dôsledok koronakrízy značne rozšírili, home office sa stal realitou, no spolu s nimi prišlo aj k znižovaniu miezd.
Odbory musia byť garantom toho, aby sa tento stav nestal štandardom. Ako povedal pred rokmi Martin Filko: „Nebojte sa, dobre bude.“
Text vyšiel pôvodne v denníku SME.
