Socializmus v mojom živote
Po II. svetovej vojne došlo v roku 1948 k politickému prevratu. Vlády sa ujala komunistická strana. Po víťaznom februári nastúpil na scénu dejín nový politický systém – socializmus, ktorý vystriedal kapitalizmus. Práve v tomto čase som nastupovala do prvého ročníka základnej ľudovej školy. Vedno so socializmom som vyrastala, študovala, dospela, pracovala, založila si rodinu, vychovávala deti a v ňom aj zostarla. Dlhodobý politický režim trval celých 40 rokov, až do konca roku 1989, kedy v novembri došlo k Nežnej revolúcii. Zavládla demokracia, respektíve začala sa vytvárať kapitalistická spoločnosť.
Koľko neuveriteľnej biedy a trápenia obyčajného roľníka a robotníka bolo potrebné zmeniť, aby sa chudobný dedinský človek konečne prestal točiť a pre-šľapovať na jednom mieste. Bolo nanajvýš nutné zmeniť dovtedajší spôsob života, ktorý vo väčšej miere obyvateľstvo prežívalo v nedostatku, núdzi a v chudobe. Aby sa občan, roľník či robotník mohol kvalitatívne pohnúť dopredu, bolo nevyhnutné otvoriť brány k lepšiemu a hodnotnejšiemu životu.
Dnešný politický režim a mladá a mladšia generácia kvalitatívny prínos socializmu často nepripúšťa, nechce o ňom diskutovať ani polemizovať. Ťažko je takýmto zanieteným ľuďom vysvetľovať, že brány pokroku otvoril práve tak zaznávaný a zatracovaný socializmus, i keď mal svoje chyby a nedostatky. Aj keď socializmus prechádzal mnohými chybami, nedostatkami, zápormi, omylmi, krivdami, predsa si prerazil ťažkú cestu pokroku vpred. Napriek nega-tívnym javom, ktoré ho cestou sprevádzali, priniesol oveľa viac pozitívneho ako negatívneho. A na to treba klásť zreteľ.
Každé politické zriadenie vo svojom vývojovom štádiu, i počas celej existencie vôbec, robí chyby, borí sa nedostatkami, zápormi, ponaučeniami, ktorými sa obyčajne poučí až pri páde. Je to neustály zápas a kolobeh života, v ktorom je nespravodlivé to, že človek akosi rýchlo zabúda na pozitívne veci, ktoré predchádzajúci režim tak tvrdým úsilím priniesol. Sú to, a vždy budú, historické zákonitosti vývoja ľudskej spoločnosti.
V dnešnej dobe sa často popiera a zatracuje práve to, čo kliesnilo a prerážalo cestu novej dobe, čo sa v ťažkostiach mnohé roky rodilo, prekonalo, odtrpelo, až pokiaľ sa vytvorili podmienky a nadišiel čas pre nový spravodlivejší systém. Časom i súčasný politický systém bude prekonaný a istotne zovšednie zo všet-kým, čo priniesol, a bude vytláčaný ďalším novým vyspelejším zriadením. Je to večný kolobeh dejín, ktorý treba študovať, analyzovať a chápať v súvislostiach danej etapy života, v ktorého určitej časti sa ocitá každý z nás.
Cieľom nastupujúceho politického zriadenia socializmu bolo vyrovnať veľké rozdiely životnej úrovne ľudu, ktoré dlhé stáročia pretrvávali, zbedačo-vali najspodnejšiu vrstvu obyvateľstva. Jej cieľom bolo vytvoriť beztriednu spoločnosť, odstrániť nespravodlivé vykorisťovanie chudobných vrstiev, pri-niesť každému občanovi slušné podmienky pre živobytie, prácu, vzdelanie, kultúrny a spoločenský pokrok. To sa socializmu podarilo. Každý začiatok má svoj ťažký vývoj, svoje obete. Nikto ani dnes s istotou nevie, do čoho presne ide, a ktorý je ten správny krok, smer, do ktorého vykročil, a ako sa bude vyvíjať. To vždy ukáže budúcnosť.
Či je to dnes iné, ako bolo pri nástupe socializmu? Snáď iné iba v tom, že človek sa už nenachádza v biede, že sa naučil viesť dialógy a rokovať na bilaterálnej úrovni, riešiť konflikty mierovou cestou, že sa poučil tlmiť brutalitu a nespravodlivé represálie prenasledovania. Ale vynárajú sa stále nové a nové aspekty riešenia novodobých, ďaleko zložitejších problémov spoločnosti, než ich mohol človek doteraz zažiť a poznať.
Či nie je i dnes veľa neopodstatnených rozhodnutí a nariadení vlády, parlamentu, ktoré znižujú životnú úroveň a zvyšujú napätie a neistotu? Či sa týmto nezotierajú už vytvorené hodnoty? Pravda je taká, že neuberá sa tam, kde je neúmerne, chytrácky alebo iným spôsobom nahromadené veľké bohatstvo, pre-pych, veľká kopa peňazí (bankový systém, európske spoločenstvo, nadpočetné úrady s množstvom administratívy)? Takmer vždy sa to dotýka najnižšej vrstvy obyvateľstva. Môže byť takýto politický systém spravodlivý?
