Važení čitatelia,
prinášame vám už druhý ročník série „Ekonomika a spoločnosť“, v ktorej vám každý druhý piatok ponúkneme články, zaoberajúce sa našou ekonomickou realitou a jej dopadom na spoločnosť. Vyžiadali sme si tieto články od slovenských ekonómov a odborárov, aby sme ponúkli analýzy súčasného stavu ekonomiky a spoločnosti ako aj možné ekonomické riešenia – so zreteľom na potreby ľudí, nie korporácií. Je to hlas, ktorý v médiách často nezaznieva, a preto sme veľmi radi, že mu dáme priestor práve na Poli. Táto rubrika vychádza aj vďaka podpore Rosa Luxemburg Stiftung.
—
Všeobecný základný príjem znamená, že každý človek má právo na pravidelnú, ničím nepodmienenú peňažnú dávku (BIEN, 2021). Ak je táto dávka dostatočne vysoká na to, aby človeku zabezpečila základné životné potreby, je to veľmi silný sociálny nástroj, ktorý má viacero pozitívnych dopadov.
Všeobecný základný príjem odstraňuje existenciálnu neistotu. Každý človek potom vie, že nech sa stane čokoľvek, bude postarané o jeho základné potreby. Všeobecný základný príjem znižuje moc, ktorú má jedna skupina ľudí nad druhou – ženy sú menej závislé od príjmov manžela, zamestnanci sú menej závislí na podmienkach, ktoré im kladie zamestnávateľ a majú väčší priestor na hľadanie si práce, ktorá im vyhovuje.
Pred zavedením všeobecného základného príjmu je potrebné zodpovedať na dve dôležité otázky. Prvá je, ako bude tento príjem financovaný. Najvhodnejšou alternatívou by mohla byť redistribúcia zdrojov v spoločnosti. V súčasnosti svet prežíva obdobie ekonomickej nerovnosti, ktoré nemá v moderných dejinách obdobu. Úzka vrstva najbohatších si berie z výsledkov ekonomickej aktivity spoločnosti nadpriemerne veľký podiel. Ich bohatstvo sa extrémne zvyšuje, zatiaľčo príjmy najchudobnejších stagnujú alebo sa znižujú.
Takéto nespravodlivosti v delení bohatstva majú negatívny vplyv na spoločnosť, v ktorej rastie frustrácia a extrémizmus. Majú negatívny dopad na klimatickú krízu, keď stále vyššia spotreba najmä bohatých čoraz viac zaťažuje planétu. Financovanie všeobecného základného príjmu z progresívnych daní (teda daní, ktoré zaťažujú viac bohatších) – či už z príjmu, z majetku, z majetkových prevodov by bolo riešením, ktoré by nerovnosť znížilo, pretože by bohatým prinieslo pomalší rast ich bohatstva a ostatným ľuďom by prinieslo vyššiu existenciálnu istotu.
Druhou otázkou je, či takýto nepodmienený príjem nebude ľudí motivovať k tomu, aby prestali pracovať. Namiesto ideologických debát, nám odpoveď na túto otázku prinášajú početné skúsenosti, keď sa zavedenie všeobecného základného príjmu realizovalo na viacerých miestach vo svete.
Štúdie, ktoré sledovali ako sa zmení participácia na trhu práce ukázali, že nedošlo k signifikantnému poklesu pracovnej aktivity (Gentilili a kol., 2019, Bastagli a kol., 2016). Môžeme sa pýtať, prečo. Vysvetlením môže byť, že pravicová predstava o ľuďoch ako inherentne lenivých nie je pravdivá. Ľudia potrebujú prácu, pretože okrem príjmu im prináša sebarealizáciu, zvyšuje pocit vlastnej hodnoty, umožňuje sociálne kontakty.
Okrem toho, v rodinách, ktoré dostávali všeobecný základný príjem, sa zlepšila situácia vo vzdelávaní. Zlepšila sa dochádzka detí do škôl ako i počet detí, ktoré sa zapájali do vzdelávacieho procesu (Baird a kol., 2013). Ďalej malo zavedenie všeobecného základného príjmu pozitívne vplyvy na zdravie (Pega a kol., 2017).
V čase kovidovej krízy by všeobecný základný príjem umožnil ľuďom zostať doma v prípade, že cítia príznaky ochorenia. Neboli by nedostatkom financií nútení porušovať pandemické opatrenia a neboli by nastavení proti týmto opatreniam, keďže by nemali existenciálne obavy zo straty svojho príjmu.
Referencie:
Baird S. a kol. (2013) Relative effectiveness of conditional and unconditional cash transfers for schooling outcomes in Developing Countries: A Systematic Review. Campbell Systematic Reviews, 9(1):1-12
Bastagli, F. a kol. (2016). Cash transfers: what does the evidence say. A rigorous review of programme impact and the role of design and implementation features. London: ODI, 1(7).
BIEN (2021) https://basicincome.org
Gentilini, U. a kol. (2019) Universal Basic Income and Work. In: Exploring Universal Basic Income: A Guide to Navigating Concepts, Evidence, and Practices. The World Bank.
Pega F. a kol. (2017) Unconditional cash transfers for reducing poverty and vulnerabilities: Effect on use of health services and health outcomes in low- and middle-income countries. Cochrane Database of Systematic Reviews. 11:1-140.
Autor ilustrácie: Julián Bosák ml.
