Važení čitatelia,
prinášame vám už druhý ročník série „Ekonomika a spoločnosť“, v ktorej vám každý druhý piatok ponúkneme články, zaoberajúce sa našou ekonomickou realitou a jej dopadom na spoločnosť. Vyžiadali sme si tieto články od slovenských ekonómov a odborárov, aby sme ponúkli analýzy súčasného stavu ekonomiky a spoločnosti ako aj možné ekonomické riešenia – so zreteľom na potreby ľudí, nie korporácií. Je to hlas, ktorý v médiách často nezaznieva, a preto sme veľmi radi, že mu dáme priestor práve na Poli. Táto rubrika vychádza aj vďaka podpore Rosa Luxemburg Stiftung.
—
Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti má Rada pre rozpočtovú zodpovednosť do 31. augusta predložiť do Národnej rady SR správu o plnení pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Tohtoročná sa pokladá za alarmujúcu. V médiách sa podčiarkoval jeden zo záverov správy: Slovensko má najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií spomedzi všetkých štátov EÚ.
Viacerí to komentovali ako katastrofu; strach, ako budú reagovať trhy a ako v dôsledku toho zdražie financovanie dlhu a pod. Za faktory nepriaznivého stavu sa pokladajú zhoršujúci sa deficit navyšujúci dlh, ktorý koncom roka 2020 dosiahol 60,6% HDP, dlhodobým faktorom je starnutie populácie a dôchodková reforma. V správe sa kritika vzťahuje na ústavne zafixovaný vek odchodu do dôchodku počas vlády Roberta Fica a najnovšie i na rodičovský bonus, ktorý presadil minister Milan Krajniak.
Z hľadiska krátkodobej konsolidácie financií štátu je najdôležitejší prvý faktor – deficit verejných financií. O to viac, že za rok 2020 a do konca tohto roka schodok vo financovaní štátu „astronomicky“ narástol resp. sa odhaduje medzi 6 až 7% HDP. Mohli by sme argumentovať, že narástol nielen u nás, ale v každom štáte eurozóny. A že je to dôsledok externého faktora, krízy, za ktorú vláda nenesie zodpovednosť. Je to časť pravdy. Druhou časťou pravdy je, že vláda možno stovky miliónov eur vyhodila von oknom. Presné číslo sa sotva dozvieme. Oveľa žalostnejšie však je, že nekvalifikované riadenie kovidovej krízy malo za následok svetové prvenstvo v počte úmrtí na koronavírus, a nielen to. Dôsledkom bol aj vysoký nárast tzv. odvrátiteľných úmrtí, ktoré vo volebnej kampani – v tom čase asi 5 tisíc – OĽANO právom napadlo a chcelo radikálne znížiť.
Správa RRZ varuje, že vláda nedodržiava ani svoj záväzok zaviesť tzv. výdavkové limity. Tým dokonca porušuje Ústavu SR, ktorá ju k tomu zaväzuje. Dňa 30. septembra 2020 vláda síce schválila novelu zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorou sa výdavkové limity zakotvujú do rozpočtového procesu, ale zákon nebol zatiaľ schválený. RZZ tvrdí, že zhoršovanie deficitu je –okrem kovidovej krízy- dôsledkom nedodržiavania výdavkových limitov a apeluje na ich presadenie. Zrejme si to myslí i minister financií Igor Matovič a dúfa, že na začínajúcej septembrovej schôdzi NR SR zákon konečne presadí. Prekážkou je, ako už tradične Matovič dôvodí, Richard Sulík. Skutočne. SaS podmieňuje hlasovanie za novelu zákona prijatím tzv. daňovej brzdy, s ktorou Ministerstvo financií SR nesúhlasí.
Nesúhlas MF SR je racionálny, no v tejto chvíli, keď ani po viac ako pol roku nepredložil jeho minister toľkokrát avizovanú daňovú reformu, kontroverzný. Nevieme totiž, či Matovičova reforma napokon nevyhovie Sulíkovi v znížení daňového zaťaženia. Chce mu vyhovieť v znovuzavedení rovnej dane. Vládny Program stability predpokladá znižovať deficit štátu od roku 2023 každoročne o 1 p. b. HDP. Ak sa zafixuje daňová brzda, jediným nástrojom na znižovanie schodku bude znižovanie výdavkov. Spoliehať sa na automatický rast HDP, ktorý i pri nižších daniach prinesie viac príjmov do rozpočtu, je zbožné želanie. Neverí tomu ani americká administratíva, ktorá naopak zvyšuje progresívne dane, dane pre korporácie (a znižuje pre malé podniky), zvyšuje dane z kapitálu a dane z dedičstva pre najbohatších.
Médiá I. Matoviča nazvali finančným jastrabom za to, že sa podpísal pod dokument niekoľkých ministrov financií EÚ, ktorí sa dožadujú opätovného uplatňovania fiškálnych pravidiel, od začiatku roka 2023. Po vypuknutí pandémie sa v EÚ totiž rozhodlo dočasne suspendovať (nedodržiavať) Pakt stability a rastu, ktorý sankcionuje nedodržiavanie záväzkov znižovať deficit a dlh – najnovšie až do konca roku 2023. Naviac, minulý rok Európska komisia otvorila diskusiu o ekonomickom riadení v eurozóne. Ak v septembrových nemeckých voľbách vyhrajú sociálni demokrati, možno dúfať, že nový kancelár nebude kopírovať ekonomické názory kancelárky Angely Merkelovej, ktoré po dlhé roky formoval naozajstný „jastrab“ minister financií Nemecka, Wolfgang Schäuble, a ktoré sa odrazili v sprísňovaní Paktu a stability a v tzv. fiškálnom kompakte. Je možné, že 3-percentá horná hranica deficitu a rýchlosť jeho znižovania, 60-percentná hranica dlhu, atď. sa budú revidovať.
Post-kovidová konsolidácia verejných financií je potrebná. Nehrozí však, že ak sa bude realizovať prirýchlo, podkope sa hospodársky rozvoj, porastie nezamestnanosť a paradoxne sa konsolidácia zastaví? Nehrozí, že ak sa bude realizovať bez toho, aby rástli dane tam, kde je to možné a dokonca žiadúce, bude možná iba radikálnym znižovaním výdavkov? Pokiaľ sa znížia výdavky na investície, nebude to na úkor rozvoja, či zelenej a digitálnej transformácie? Pokiaľ sa znížia sociálne výdavky a výdavky do zdravia a vzdelania, nebudú dôsledky na spoločnosť horšie ako v čase kovidovej krízy?
Kľúčová bude efektívnosť výdavkov pre spoločnosť. Ako mohol „jastrab“ I. Matovič neefektívne vynaložiť desiatky a stámilióny na neúspešný boj s pandémiou? Ako mohol ten istý minister na 29. schôdzi vlády SR 8. septembra podporiť návrh na kúpu obrnených vozidiel za 2 mld. eur? U výdavkov na vojenskú techniku nebude platiť výdavkový strop? Bez adekvátnych odpovedí na tieto otázky nebude môcť byť konsolidácia úspešná.
Autor ilustrácie: Julián Bosák ml.
