Testovanie potvrdilo okrem iného existujúce rozdiely vo vzdelávacom procese medzi východom a západom krajiny.

Rojava je dôkazom toho, že demokracia môže mať oveľa viac foriem, ako len tú, ktorú poznáme v rámci sveta parlamentných liberálnych demokracií. Práve tá dnes trpí na Slovensku a v Európe obrovským demokratickým deficitom. Možno je preto aj v našich zemepisných šírkach na mieste rozmýšľať nie len o tom, ako zefektívniť súčasný stav našich demokracií, ale aj o tom, aké nové, potenciálne viac participatívne formy by mohli vývojom nabrať.

V nasledujúcich týždňoch sa v Českej republike zvedie boj o podobu podpory štátu pre tých, ktorí nedosiahnu na tržné ceny bývania. Povaha prekážok a cena kompromisov, ktoré zákon o sociálnom bývaní podstupuje, sú varovaním pre všetkých, ktorí budú na podobnej reforme pracovať v budúcnosti na Slovensku.

V Socialistickej strane prežívajúcej existenciálnu krízu môže byť Benoît Hamon prvým impulzom k obrodnému procesu, ktorý stranu vráti o kúsok späť k jej ľavicovým koreňom.

Prinášame vám ďalší diel zo série Žili sme v socializme: Helena. Dnes nám pani Helena porozpráva o tom ako spracúvali kukuricu a produkty zo včelína.

Ako vysvetliť teror stalinizmu? Je priamym dôsledkom pomýlenej a skostnatenej ideológie marxizmu a leninizmu? Inak sa na vec díva v prvej z dvoch častí pojednania o koreňoch stalinizmu Michal Andrej Molnár. Soviety, revolúcia a Lenin podľa autora nielenže nejednali na základe nejakej jasnej teórie, ale pozdejšiemu smeru Sovietskeho zväzu odtrhnutému od akejkoľvek snahy vytvárať zmysel a odkazovať sa na realitu boli bytostne cudzie.

Sú drony len prejavom nových hraníc technologických možností v boji, alebo menia pravidlá boja, vymedzenie bojiska, až po identitu tých, ktorí ich používajú? Zamýšľa sa americká filozofka a kultúrna kritička Laurie L. Calhoun.

O čom svedčí Trumpov úspech a ako súvisí s funkčným obdobím Baracka Obamu? Dá sa napokon na zvolení Trumpa nájsť i niečo pozitívne? V komentári sa zamýšľa Peter Takáč.

V roku 2017 bude pokračovať diskusia o revízii európskej smernice o vyslaných pracovníkoch, s ktorou nesúhlasia vlády najmä „nových“ členských krajín. Medzi krajinami, ktoré minulý rok vystavili tzv. žltú kartu, bolo aj Slovensko. Dnes plánuje svoju pozíciu prehodnotiť.

Prinášame vám ďalší diel zo série Žili sme v socializme: Helena.  Dnes nám pani Helena porozpráva o…

Recenzia na film Toni Erdmann z politicko-ekonomickej perspektívy.

Rozpor medzi službou vlasti a morálnou snahou poukázať na defektnú prax zahraničnej politiky USA – aj tak sa dá v krátkosti popísať príbeh, ktorý svojim rozhodnutím zverejniť utajované dokumenty z Iraku a Afganistanu započala Chelsea Meninngová. Peter Jedlička vo svojom komentári pre Deník Referendum píše o pohnútkach, ktoré ju k tomuto činu viedli – ale rovnako o dôsledkoch, ktoré zverejnenie dokumentov prinieslo.

O necelé štyri mesiace bude mať Francúzsko nového prezidenta. Alebo novú prezidentku: po Trumpovi a Brexite, nemôžeme vylúčiť, že prieskumy verejnej mienky sa opäť mýlia a že nacionalistická pravica Marine Le Penovej sa približuje k víťazstvu.

Text rakúskeho filozofa, historika a sociálneho kritika Ivana Illicha ponúka hlbšie zamyslenie nad spoločnými statkami, vrátane tých nehmotných

Spomienka na Zygmunta Baumana.

Prinášame vám ďalší diel zo série Žili sme v socializme: Helena. Dnes nám pani Helena porozpráva o paholkoch, ktorí slúžili u babky Angely, a hygienických pomeroch v rodinách na dedine. Prajeme vám príjemné čítanie.

Česká televízia už niekoľký rok za sebou financuje tvorbu autorských dokumentárnych filmov na aktuálne témy. Čo priniesol cyklus Český žurnál minulý rok a ako možno túto dokumentaristickú tvorbu hodnotiť? Píše filmový publicista Vladimír Tupáček.

Hlavným problémom krajnej ľavice na Slovensku a v Rakúsku je podľa Michala Andreja Molnára i dnes silná pozícia stalinistov a chýbajúce alternatívy, ktoré by dokázaly zaplniť prázdny priestor medzi sociálne-demokratickou ľavicou a leninizmom či anarchizmom. V slovenskom a rakúskom kontexte pritom stalinistické tendencie zdá sa neslabnú, práve naopak, a do stredného prúdu prenikajú skôr krajne pravicové uskupenia označené prinajhoršom ako „populistické“ a nie extrémistické, zatiaľčo krajná ľavica ostáva bez kontaktu s mainstreamom.