Dnes vám prinášame v poradí druhý diel so série Žili sme v socializme: Helena. V dnešnom dieli pani Helena bude hovoriť o svojich najvýznamnejších životných medzníkov počas života v socializme, ale aj po prevrate v roku 1989. Taktiež nám opíše aké pomery panovali v jéj obci pred nástupom socializmu v roku 1948.
-
-
Revolučné udalosti v roku 1989 priniesli v krajinách strednej a východnej Európy výraznú zmenu politického režimu. Demokracia bola úzko spojená s princípmi neoliberalizmu, založenými predovšetkým na ekonomickej efektivite, logike voľného trhu či predstave slobodného podnikavého jednotlivca. Ako tieto zmeny ovplyvnili pozíciu žien a mužov z rôznych spoločenských tried? Túto otázku tematizuje kolektív autoriek v publikácii Solidarity in Struggle: Feminist Perspectives on Neoliberalism in East-Central Europe.
-
Súčasný liberálne-demokratický režim čerpá svoju legitimitu z vymedzovaniu sa voči údajnej totalite, či diktatúre, ktorá tu vládla až do roku 1989. Ak sme dnes slobodní, vtedy sme žili v neslobode, spútaní ideológiou komunistického režimu. Naopak dnes volíme slobodne ako vo voľbách, tak v každodennom živote.
-
-
Pátranie po príčine násilného úmrtia známej honduraskej ekoaktivistky Berty Cáceres rozkrýva spletitý príbeh boja miestnych obyvateľov proti ničeniu životného prostredia vládou i zahraničnými investormi.
-
Akú zmenu prinášajú podnikateľské modely tzv. gig economy do vzťahov zamestnávateľa a zamestnanca? Čo znamenajú pre politiky práce a zamestnaneckých práv? Vo svojej reflexii protestov proti ohodnoteniu práce zo strany Deliveroo či Foodory dáva Jakub Horňáček pohľad z odstupu na fenomén, ktorý nazýva bublinou.
-
Česká vláda aj napriek nesúhlasu KDU-ČSL schválila novelu zákona o registrovanom partnerstve, ktorá registrovaným osobám umožní osvojiť si biologické dieťa svojich partnerov – o tejto problematike píše denikreferendum.cz.
-
Nie každý kto je sám sebe pánom sa rozhoduje skutočne slobodne. Neistota a prekérna práca idú ruka v ruke.
-
Kam sám seba v ideologickom spektre radí dalajláma? V SaS by boli možno prekvapení.
-
Milan Kuruc dnes píše o potrebe spravodlivého odmeňovania zamestnancov, s čím súvisí aj fenomén pracujúcej chudoby. Podobne upozorňuje na spustenú kampaň, ktorá sa na tento problém snaží upozorniť.
-
Ako približuje Bruno Latour svoje skúmanie spôsobov existencie nás, ktorí sme „nikdy neboli moderní“, prostredníctvom výstavy pre širokú verejnosť? Renceziu prináša pre dvojtýždenník A2 Terezie Lokšová.
-
Autorské práva dokážu pekne zacvičiť so súčasným popom. Rozsudky kvôli vypožičaní motívov či „atmosféry“ vyvolávajú otázku: môže v populárnej hudbe vôbec existovať originalita?
-
V recenzii z dvojtýždenníka A2 predstavuje Filip Pospíšil knihu nemeckého historika Philippa Thera, ktorá dáva súčasné dejiny strednej a východnej Európy do širšieho kontextu. Hodnotí dopady znovuzavádzania kapitalizmu do postsocialistických krajín v neoliberálnom štýle, ale horizont otvára za hranice neoliberalizmu.
-
Priemerný študent vo francúzskej škole bol v roku 2000 vystavený najväčšej nerovnosti spomedzi krajín OECD. Medzinárodny prieskum PISA, ktorého ďalšie hodnotenie očakávame v decembri, to Francúzom pripomína každé tri roky.
-
-
Saudská Arábia vyzerá z diaľky ako bizarné kráľovstvo z nejakej veľmi zlej rozprávky. Akú rolu dnes hrá v geopolitike Blízkeho východu? A ako s tým súvisíme my?
-
Na dnes pre vás máme pripravený zaujímavý rozhovor uverejnený v Novém Prostoru, ktorý uskutočnil Ondřej Slačálek s morálnym teológom Jaroslavom Lormanom. Rozhovor sa sústredí na Lormanovo verejné prihlásenie sa k LGBTI komunite – spolu s perzekúciami, ktoré po tomto vyhlásení na neho doľahli.
-
Podľa štatistík OSN je dnes na úteku pred vojnovými konfliktami šesťdesiatpäť miliónov ľudí – tento počet vojnových utečencov je najvyšší v histórii. O tom historickom „míľniku“, ale aj o štátoch, ktoré v najväčšom počte utečencov prijímajú, píše Radek Kubala z Denníku Referendum.
-
Indický environmentálny aktivista Ashish Kothari hľadá v postbrexitovej Európe alternatívne ekonomické cesty, ktoré by viedli k priamej demokracii, environmentálnej ohľaduplnosti, rovnosti a spravodlivosti. Niekoľko príkladov nachádza pri svojom cestovaní po Česku a Grécku.
-
Väčšina rozhovorov s protagonistami programu Teach for Slovakia obsahuje jednu z permanentných čŕt diskusie hlavného prúdu o tzv. rómskej otázke na Slovensku, a to je pripisovanie hlavnej zodpovednosti za problémy vo vzdelávacom procese, a v širšom kontexte za materiálnu depriváciu, sociálne vylúčenie a celkovú marginalizáciu, samotným Rómom. Barbora Černušáková, Jan Grill a Daniel Škobla o tom, prečo „byť pri tom“ nestačí.