Od 16. augusta 2021 platí nový covid automat, algoritmus, ktorý nahradil politiku sa z týždňa na týždeň rozhoduje, do akej miery bude diskriminovať a rozdeľovať ľudí na základe ich imunitného stavu. Pre jednotlivcov sa sloboda rovná QR kódu, ktorý bude treba pre skoro všetky aktivity sociálneho alebo ekonomického charakteru ukázať. Podniky majú na výber: buď diskriminujú ľudí, a tým si garantujú prevádzku bez veľkého narušenia alebo prijímajú všetkých, ale musia radikálne obmedziť počet zákazníkov, čo prináša riziko ekonomickej straty. Znie to ako začiatok sci-fi dystopického románu.. Ako sme sa k tomu dostali?
Prvá časť článku: Covidizmus: veda zneužitá a zneuctená. Druhá časť článku nižšie.
Byť človekom
Život človeka nie je len biologický, je aj sociálny a duchovný. Ochrana výlučne biologického života zredukuje človeka na kus mäsa a dehonestuje ho. Covidizmus, nebezpečná tendencia robiť zo zdravia alfu a omegu ľudského života, nám ukazuje, že transhumanistické hodnoty potichu kontaminovali naše mysle. Vedizmus, posvätnosť preložená do vedy (viď časť 1), do tejto ideológie pekne zapadá a podporuje ju. Podľa transhumanistov je človek iba biologický substrát, ktorý treba technológiou transformovať tak, aby dosiahol nesmrteľnosť a dokonalé zdravie. S covidizmom je logika presne tá istá, akurát nejde o nesmrteľnost, ale iba o predĺženie života. Celý život je podmienený počtom dýchacích strojov a vakcín. Technológia je povýšená ako posvätná entita zodpovedná za naše vykúpenie a za našu ochranu. Človek nemôže spraviť nič iné, než sa pred ňou plaziť.
Staroba a smrť už nie sú prirodzené. Sú to neznesiteľné anomálie, proti ktorým treba za každú cenu bojovať. Snaha o oddialenie smrti čo najďalej od nás, aj v čase aj v priestore, je výsledok nášho popierania smrti ako súčasti života.
Inak povedané, covidizmus rovnako ako transhumanizmus predstavuje usmrtenie človeka ako sociálnej, citlivej a duchovnej bytosti. Následky covidizmu majú ďalšie podobné následky ako transhumanizmus: skoro kompletná digitalizácia ľudského prežívania, úplná závislosť na komplexných technológiách v rukách štátu alebo korporátov a už nielen symbolické, ale aj fyzické odpojenie človeka od svojho pozemského prostredia, od prírody. Táto digitalizácia, nový zdroj ekonomického rastu, je už dlho projekt neoliberálov, a práve s covidom našli dokonalú príležitosť mnohonásobne ho urýchliť.
Tým sa ironicky posilňujú práve tie príčiny, ktoré nás do súčasnej situácie dostali. Ako Bystro písalo v svojom prehľade roka 2020, bez ohľadu na pôvod vírusu, či zo zoonosu alebo z laboratória „COVID vnímame každopádne ako priemyselnú katastrofu, ktorá pramení z logiky nekonečnej expanzie, globalizácie a potreby kontrolovať prírodu a človeka. Preto sa podľa nás nerast stal v poslednom období ešte relevantnejším horizontom pre naše postihnuté a polarizované spoločnosti.“
Ale ako vždy s kapitalizmom a so štátom, ktorý sa stal jeho facilitátorom, neriešia sa príčiny krízy, ale len jej dopady, pretože práve tie môžu byť novým trhom na ďalší technologický rozvoj a pre štát ďalší dôvod na expanziu svojej autority a kontroly obyvateľstva.
Prekrásny nový svet
QR kód, ktorý bol pôvodne vymyslený pre monitorovanie produktov v továrňach, sa teraz bude používať pre kontrolu ľudského dobytku. Poslušnosť je zodpovednosť. Vakcína je sloboda. Lož.
Naopak, sloboda je matka zodpovednosti. Musíte byť najskôr slobodný, aby ste skutočne rozumeli, čo znamená byť zodpovedný. Keď dieťa rastie, postupne mu rodičia dávajú viac a viac slobody, tým dokáže byť viac a viac zodpovedné, až kým sa stane dospelým človekom. Dnes zo strany štátu sme stále v infantilizácii a odstránení slobody, tým sa ľudia stávajú práve menej zodpovednými, no stále viac poslušnými a závislými od matky – štátu. K tomu je táto regresia dospelých do stavu detstva posilnená modernými technologiami. Tie sa stali protézami, na ktorých je väčšina ľudí už úplne patologicky závislá. Úzkosť, strach, hnev a stres sú vyháňané prostredníctvom obrazoviek, ktoré fungujú ako pacifikátor spoločnosti. “Panem et circenses” (“chlieb a hry”) povedal Juvenalis, latinský básnik, keď kritizoval apatiu svojich spoluobčanov v prvom storočí. Dnes je to “Fast Food a Facebook”.
V tejto kríze je potrebné sa zbaviť počiatočných obáv a začať sa triezvo pozerať na realitu. Je to otázka záchrany demokracie. Človek, ktorý má strach, je najviac manipulovateľný. To, ako je dodnes v médiách udržiavaná atmosféra strachu, by nás malo primäť sa pozastaviť a zamyslieť sa. “Ten, ktorý kontroluje strach ľudí, sa stane majiteľom ich duší” (Machiavelli, 1469-1527). Odmietnuť mediálnu komunikáciu neústále vyvolávajúcu úzkosť je našou občianskou povinnosťou, ak nechceme postupne skĺznuť do režimu diktátorského charakteru. Podľa filozofky Hannah Arendtovej je obava princípom konania, ktorý podporuje tyraniu. „Obava je zúfalstvom všetkých, ktorí odmietli konať spoločne. Na rozdiel od princípov ako je cnosť a česť, obave chýba schopnosť človeka prekonať seba samého, a preto je skutočne proti- politická. Ako princíp konania môže byť iba deštruktívna.” (Povaha totality, 1953-1954.)
Nejeden človek si teraz možno hovorí, že preháňam. Predsa len sme veľmi ďaleko od totalitných režimov ako za Stalina alebo v Severnej Kórei. Tento komentár je dôkazom toho, čo považujem za nedostatok predstavivosti, ktorý sa objavuje aj v diskusiach o nerastovej ekonomike keď ľudia si nevedia predstaviť iný svet než ten vysoko-technologický riadený štátmi a trhmi. Totalita predsa môže mať iné podoby. Alexis de Tocqueville pozoroval: “Ak by sa dnes despotizmus usadil v demokratických národoch, mal by iné vlastnosti: bol by rozľahlejší a jemnejší a poškodil by ľudí bez toho, aby ich mučil… Predstavujem si nekonečný dav podobných a rovných ľudí, ktorí sa bez odpočinku obracajú na seba samých, aby si zadovážili drobné a prosté potešenia, ktorými naplnia svoju dušu. Nad nimi sa týči obrovská strážna moc, ktorá sa postará sama o ich pôžitok a o ich osud. Táto moc je absolútna, dôkladná, presná, obozretná a jemná” (De l’Amérique, 1848).
Bohužiaľ, Alexis de Tocqueville pred 173 rokmi celkom pekne vystihol našu dnešnú realitu. Ona je výsledkom “dobrovoľného poddanstva”, pekne teoretizovaného humanistickým spisovateľom Étiennom de la Boétie v roku 1548. Väčšina ľudí je dnes ochotná aktívne alebo rezignovane kolaborovať s mocou napriek jej očividnému totalitnému odklonu.
“Skazenie najlepšieho spôsobuje to najhoršie” (Ivan Illich)
Štát manipule našu prirodzenú dobroprajnosť a ľudskosť. “Robíme to pre ochranu najslabších, treba byť solidárny. Neposlušnosť je znak egoizmu”. Keď počujete túto propagandu stokrát za deň a máte dlaň na srdci, tak nerozmýšľate a poslúchate. Akurát vaša poslušnosť podporuje aktívnu diskrimináciu časti občanov a zredukuje človeka len na pasívny, heteronómny a konzumný biologický stroj. Ľudia sa pýtajú, ako je možné, že počas Hitlerovho fašizmu toľko úradnikov poslúchalo dehumanizujúce prikazy. Odpoveď máte dnes pred očami. Situácia je, samozrejme, oveľa menej vážna, ale logika je tá istá. Rutger Bregman, historik, to popisuje v jeho knihe “Ľudskosť”: to najhoršie v histórii sa stalo práve kvôli tomu, že sme sociálne a ľudské bytosti, ktoré chcú ľuďom dobre. Ochotne kolaborujeme s mocou, pokiaľ si myslíme, že pracujeme pre spoločné dobro.
Bez ohľadu na to, čo si myslíme o očkovaní proti SARS-CoV-2, očkovať sa nie je otázka solidarity a kolektívnej slobody. V kontexte, kde je toľko dôvodov na pochybnosti, kde debaty sú vylúčené a rozporuplné vedecké hlasy umlčané, vydierať ľudí hrozbou straty základnej slobody je škandalózne. Očkovanie je zásah do intimity tela človeka. Preto musí človek plne rozumieť o čo ide, aké sú očakávané benefity, aké sú možné riziká, ktoré veci ešte nevieme, a so všetkým vedome súhlasiť. Dnes občan nemá všetky tieto informácie, a tak sa nevie skutočne slobodne rozhodovať. Tlakom a vydieraním zasahovať do tela ľudí, bez ich úplného súhlasu a bez toho, aby celá pravda o stave vedy nebola povedaná, predstavuje veľkú regresiu pre ľudské práva. Je to, mimochodom, aj v rozpore s odporúčaniami WHO (Svetová Zdravotná Organizácia), ktorá sa vyjadrila proti povinnému očkovaniu.
Aký postoj má ľavica v tejto otázke? Solidárny je ten, ktorý odmieta toto rozdelenie občanov na dve časti. Solidárny je ten, ktorý bojuje proti tomu útoku na právny štát, kde niektoré základné práva občanov sú v zákone podmienené ich imunitným stavom. Solidárny je ten, ktorý odmieta sociálnu kontrolu, kde všetci kontrolujú všetkých. Kolektívna sloboda má zmysel jedine vtedy, keď platí pre všetkých. Ľavica na Slovensku si svojou mlčanlivosťou a vinným súhlasom so súčasnou politikou hodila sama poleno pod nohy a vydláždila širokú cestu pre odjakživých nepriateľov slobody a demokracie – pre extrémnu pravicu, ktorá oportunisticky profituje na pochopiteľnom nepokoji ľudí.
Áno, každá sloboda má svoj limit. Sloboda jedných nesmie prekážať slobode druhých. V kontexte, kde by sme vedeli na 100%, že vírus zabíja alebo vážne škodí príliš veľkému počtu ľudí všetkých vekových kategórii, že vakcína je jediné riešenie a že benefit/risk vakcíny je vždy pozitívny, bolo možné pochopiť vnucovanie očkovania. Lenže súčasná situácia nie je ani zďaleka taká jednoduchá. Kto určuje kedy je príliš veľa ľudí? Keďže ťažký priebeh a smrť mladších ľudí je extrémna rarita, prečo neočkovať len tých starších? Nebolo by možné nechať očkovanie dobrovoľným a komunikovať, že v prípade ťažkého priebehu a nedostupnosti lôžok a dýchacích strojov budú mať prednosť očkovaní?
“Pre priateľov slobody platí: je lepšie sa zmýliť a zabudnúť zakázať, ako príliš veľa zakázať,” povedal Jean-Luc Mélenchon, poslanec za stranu “Nepoddajné Francúzsko” (ľavica), 25 júl 2021, vo francúzskom parlamente v rámci svojej reči proti Covid passu.
Za účelom ochrany najslabších prestaňte myslieť
Covid opatrenia nás postupne privykajú na politickú moc, ktorá zneužíva vedu a inštrumentalizuje ju na účel legitimácie vlády. Úplne pokojne sme akceptovali, že jeden algoritmus z týždňa na týždeň rozhoduje či a ako môžeme ísť do reštaurácie, do školy, na svadbu, na pohreb, cestovať, športovať atď. Účel zachrániť životy sa má naozaj dosiahnuť za cenu zničenia demokracie a rozdelenia spoločnosti? Kvôli chorobe, na ktorú zomiera len približne 1% ľudí?
Keby štát bral tak vážne zdravie obyvateľov, nevedeli by sme o tom už skôr? Tisíce obetí zlej kvality potravín, znečistenia ovzdušia, pesticídov atď. si nezaslúžili tiež pozornosť? Ropné firmy neberú slobodu populácii na Blízkom Východe, kde je ropa výsledkom vojen a politickej destabilizácie? Letecké firmy znečistením ovzdušia a podporou zmeny klímy nie sú väčšou hrozbou pre slobodu a zdravie ostatných? Autopriemysel a stavebné firmy nezasahujú do slobody ľudí tým, že ničia a privlastnia si priestor, kde kedysi človek dokázal voľne a bezpečne chodiť?
Takže zásah do demokracie a do slobody občanov je v poriadku, ale do automobilového, energetického alebo leteckého priemyslu nie, pričom z týchto priemyslov sú kratkodobo a dlhodobo chorí nielen ľudia, ale aj príroda a klíma…?
A keď je zdravie také dôležité, nebolo by namieste okamžite znížiť pracovnú dobu a dôchodkový vek, napríklad? Alebo zakázať cigarety a alkohol? Kto rozhoduje do akej miery je v poriadku zasahovať do každodenného života ľudí na účel ochrany ich zdravia? Kde je hranica?
Naivní ľudia si myslia, že toto je dočasné. Myslieť si to znamená nedostatočne poznať históriu a logiku moci. Moc má prirodzenú tendenciu expandovať a centralizovať sa. Keď raz odovzdáte moci svoju slobodu, nikdy sa vám nevráti bez toho, aby ste pre ňu tvrdo bojovali. Akceptovať logiku covid passu vytvára precedens, ktorý otvára dvere najhorším totalitným odklonom.
Citlivé, demokratické a sociálne riešenia sú vylúčené. Tak ako pred covidom, prednosť má kapitál. Ako nám história ukázala, kapitálu oveľa viac vyhovujú totalitné režimy, kde občianske protesty a požiadavky na dôstojnejší život nehrozia. Progresívne sociálne, ekologické a antikapitalistické hnutia, ak budú poslúchať, odsúdia sa na bezmocnosť a na online aktivizmus, ktorý je sám sebe protirečením. Kapitál aj štát potrebujú poslušných ľudí. Kapitál, aby biznis pokračoval ďalej a štát, aby si zabezpečil čoraz väčšiu moc.
Súčasná logika nekonečnej expanzie a kontroly prírody a človeka má len jedno východisko: nastavenie čoraz viac totalitného režimu na kontrolu vedľajších účinkov tejto samotnej logiky a následne kolaps – veľmi bolestivý návrat na Zem.
Spite ďalej, občania, štát sa o vás postará. McDonald, Auto, Sushi, Facebook, Kofola, Yoga, Videohry, Výlety, Instagram, Appky, Pálenka, Wellness, Netflix, Pivo, Víno, Vakcína… QR kód. Nehýbte sa. Skenujem. Nie je to pohodlné?
“Ten, kto sa nehýbe, necíti svoje putá” (Rosa Luxembourg).
Zdroj obrázka: archív autora
