Ekonomika

Vážení čitatelia, prinášame vám rubriku „Ekonomika a spoločnosť”, v ktorej vám každý piatok ponúkneme články, zaoberajúce…

Hoci Ciele udržateľného rozvoja v sebe obsahujú aj boj proti nerovnosti, pri bližšom pohľade sa ukazuje, že viac usilujú o inkluzívny rast a extrémnou majetkovou nerovnosťou sa nezaoberajú.

V 11. časti rubriky Ekonomika a spoločnosť sa viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová prihovára čitateľom Poľa so samotnou podstatou existencie minimálnej mzdy a potrieb jej rastu.

Ak chceme zvyšovať zamestnanosť, priestor existuje v zdravotníctve a sociálnej oblasti, napríklad aj pre demografiu. Ak chceme zvyšovať pridanú hodnotu nášho hospodárstva, tak treba reformy a investície nasmerovať do vzdelávacieho systému. A s tým úzko súvisia aj výskum a vývoj.

Zatiaľ čo súkromné firmy čerpajú know-how zo štátom dotovaných univerzít a štátnych výskumných inštitúcií napríklad pri medicínskom výskume, patenty na lieky, ktoré vznikli aj na základe tohto výskumu už ostávajú v súkromných rukách a sú často umelo predlžované.

Firmy s vyššou mierou ekonomickej demokracie podľa mnohých výskumov vykazujú vyššiu mieru efektivity a produktivity, ako aj nižšiu mieru fluktuácie.

Ak vláda chce poskytnúť pomoc biznisu, mala by to urobiť rýchlo a efektívne, ale za presne určených podmienok. Ako hovoria prívrženci trhovej spoločnosti: neexistuje obed zadarmo. Preto za poskytnutú pomoc musí vláda žiadať recipročný záväzok biznisu.

Ján Košč vo svojom príspevku približuje problematiku skracovania pracovného času z hľadiska odporu biznisu voči takejto zmene a zároveň upozorňuje na úspešné príklady experimentov s kratším pracovným časom, ktoré obavy vyvracajú.

Tranzícia ovplyvní aj kvalitu pracovných miest a pracovné podmienky. Môže viesť k viac fragmentovaným ekonomikám, čo oslabí odbory a samotné kolektívne vyjednávanie. Z uvedených dôvodov bude nevyhnutné prebudovať verejné politiky.

Ak by sme prijali prístup rovných daní k financovaniu boja proti kríze, môžeme dopadnúť ako vo Francúzsku, kde protesty Žltých viest začali kvôli zavedeniu (rovnej) ekologickej dane na motorové palivá. Ľudia s nižšími príjmami majú omnoho nižší disponibilný príjem – po zaplatení životných nevyhnutností im zostáva mizivé percento na úspory či na veci, ktoré by zvýšili kvalitu ich života.

Súkromná spotreba počas koronakrízy klesla najmenej v EÚ. Prečo je to tak? Zamýšľa sa Ján Košč..

Ján Košč vo svojom texte polemizuje nielen s tvrdením, že štát je zlý vlastník, ale hlavne kladie otázky, čo nám privatizácia dala a čo vzala. Akým spôsobom ovplyvnila potravinovú sebestačnosť, dopravnú dostupnosť, energetickú a materiálovú bezpečnosť krajiny.

Základným rozporom v kapitalizme nie je len boj medzi kapitálom a prácou. Ekologický marxizmus prichádza s druhým protirečením – medzi samotným fungovaním systému a prírodou.

Ján Košč predstavuje poslednú kapitolu knihy Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku v ktorej sa venuje daniam ktoré na Slovensku absentujú alebo sú nízke.

Ak tu máme situáciu, že úzka skupina ľudí (akýchkoľvek, no v tomto prípade ultrabohatých) má neproporcionálne veľký vplyv nad politikou, firmami a médiami, môžeme hovoriť o demokratickom deficite. Spoločnosť sa tak stáva dobrým miestom pre život iba pre úzku skupinu ľudí.

Ján Košč sa v rámci knihy Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku venoval aj príčinám a dopadom zlého nastavenia systému na súčasné problémy v rámci pandémie Covid-19.

Vážení čitatelia, prinášame vám rubriku „Ekonomika a spoločnosť”, v ktorej vám každý piatok ponúkneme články, zaoberajúce sa našou ekonomickou realitou a jej dopadom na spoločnosť.

Ján Košč  sa v rámci predstavenia knihy „Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku“ venuje mýtom ohľadom efektivity využitia verejných financií.

Vážení čitatelia, prinášame vám rubriku „Ekonomika a spoločnosť“, v ktorej vám každý piatok ponúkneme články, zaoberajúce…

Ak nebudeme viac zdaňovať majetok, spotrebu a negatívne externality, doplatia na to zamestnanci a obyčajní občania, čo je beztak dlhodobo neudržateľné.