Kultúra

Kniha kolektívu autorov Budoucnost levice bez liberalismu mapuje situáciu v súčasnom svete z pohľadu ľavicových intelektuálov pôsobiacich v ČR a predstavuje stredoeurópsky príspevok do diskusie.

Prekonanie kapitalizmu si podľa Srniceka a Williamsa žiada plnú automatizáciu, zavedenie nepodmieneného základného príjmu a zmenu chápania práce.

Filmový dokument Víta Klusáka a Filipa Remundu „Jak Bůh hledal Karla“ ukazuje, akú temnú rolu hrá katolícka cirkev v živote polskej spoločnosti.

Cieľom umelej inteligencie je maximalizovať zisk. O ľudskom či dobrom živote ľudí v nich nie je ani premenná, nieto funkcia.

Umelci sú kapitálom postrkovaní k napodobňovaniu existujúcich foriem, lebo pre ekonomické zhodnotenie je to bezpečnejšie.

Krátka sci-fi poviedka o prítomnej budúcnosti.

Hovorí sa, že utópie vznikali a vznikajú, aby nám prezentovali svet, v ktorom by sme po splnení rôznych podmienok mohli žiť v mieri a šťastí. Táto predstava pôsobí naivne. Je však zlé snívať, ak vďaka tomu hoc aj postupnými krokmi robíme svet postupne lepším?

Revolúcie nedopadajú tak, ako by si ich aktéri priali. Aj preto zrejme vzniká toľko rozpakov pri ich hodnotení. Prinášame recenziu zborníka Anatómia revolúcie.

Vlastne všetko je v knihe „stlačené“ do malého priestoru, klaustrofobizované, čo plne korešponduje s hermeneuticky uzavretým svetom psychiatrickej liečebne i s uzavretosťou mysle človeka v silnej depresii.

Posolstvo pozitívnej spoločenskej zmeny, ktorú so sebou priniesli francúzsky máj 68 a Pražská jar je pálčivo aktuálne.

Ťažko povedať, či by prstov na jednej ruke nebolo priveľa, keby sme chceli porátať kultúrne inštitúcie či vedecké pracoviská vybudované za posledných tridsať rokov od základov.

Ak myslí Applebaumová svoju snahu o hodnotové ozdravenie súčasnej politiky vážne, bude musieť svojmu kritickému objektívu podrobiť aj vlastné ideologické východiská.

Práve preto je najnovšia hra Jakuba Nvotu tak cenná. Jednoznačne odpovedá kritikom jánošíkovského mýtu: možno máte pravdu, ale ideológia je dôležitejšia.

Snaha systematicky dehonestovat důležité představitele a autority tohoto období, například Václava Havla nebo už podruhé Milana Kunderu, mluvit o trapné utopii a kýči Pražského jara, svědčí jen o síle těchto obav a slábnoucí legitimitě současného systému.

Keď sa znalec zákona pýtal Ježiša ako získať večný život, Ježiš sa naňho obrátil s otázkou…

Engels samotný bol taktiež inovatívnym mysliteľom. Od svojej práce o vzťahu ľudstva k prírode až po spisy o financiách ponúkol Engels ostrý pohľad na mnoho problémov, ktorým musia dnes socialisti čeliť.

Hoci si dnes socializmus automaticky spájame s ateizmom a sekularizmom, ešte v devätnástom storočí bol vzťah revolučného sociálneho učenia a náboženstva celkom iný. Poprední francúzski socialisti vnímali dešifrovanie heretickej tradície ako cestu k emancipácii ľudstva. Text Juliana Strubeho z portálu Aeon prekladá Martin Makara. 

Otváranie otázky ženských reprodukčných práv v slovenskom parlamente pripomína, že raz nadobudnuté slobody nie sú nikdy definitívne. Odkaz jednej z najvýraznejších feminstických a existencialistických mysliteliek 20. storočia je aj preto stále živý.

V súvislosti s nedávnym úmrtím Davida Graebera prinášame staršiu recenziu na jeho knihu „Fragmenty anarchistickej antropológie“.

Max Weber sa považuje za jedného zo zakladateľov sociológie a medzi jeho najznámejšie diela patrí Protestanstká etika a duch kapitalizmu z r. 1905. O autorovi tohto spisu sa niekedy hovorí ako o vyznávačovi etiky práce, ale je to naozaj tak? Chápeme Weberovho „ducha“ kapitalizmu po stopätnástich rokoch správne? Text Petra Ghosha z magazínu Aeon prekladá Martin Makara.