Spoločnosť

Najhoršou kombináciou je, ak sa „logika“ infantilných deštruktérov, založená zväčša na jedinej primitívnej axióme: „Eliminovať. Vždy a za každú cenu! A všetko!“, spojí s psychiatrickou poruchou.

Právnik Marek Holka prináša pre čitateľov Poľa iný pohľad na Kauzu Blaha – tentokrát právny.

Na celom svete prichádzajú o prácu desiatky miliónov ľudí a dlhy rastú do bezprecedentných výšok. Má ľavica pristúpiť na rozprávanie o ekonomickej katastrofe alebo treba kormidlo verejnej diskusie celkom obrátiť?

Nerozsiahla kniha Ako byť antikapitalistom v 21. storočí evokuje hrúbkou aj názvom úvod k problematike antikapitalizmu – mnohým čitateľom ním iste aj bude. Pre autora, amerického sociológa Erika Olina Wrighta, sa stala nezamýšľanou bodkou za jeho celoživotným dielom.

„Filozofi často verejne zaujmú postoje, ktoré sú kontraintuitívne a vystupujú z rámca bežného myslenia. Niekedy sa so svojimi tvrdeniami ich autori dokonca ani nemusia osobne stotožňovať. Cieľom takéhoto prístupu je posun – alebo rozšírenie – Overtonovho okna. Slúži to k dobrému?“ Čo Overtonovo okno vlastne je a čím je aktuálne v týchto dňoch? Nad neortodoxnými postojmi vo verejnej debate uvažuje Rebecca Brown v preklade Martina Makaru.

Bylo to už za Havlova života, ale ještě více po jeho smrti, kdy se jeho pověsti a odkazu zmocnili lidé, jimž se Havel jako levicový liberál, stříhnutý zelenými, enviromentálními přístupy k životu, a jako agnostik moc nehodil do politického krámu. Jeho obraz proto přikrášlují. Jenže Václav Havel byl trochu jiný.

Najnovším titulom zameraným na ekológiu je Zelené klamstvo nemeckej autorky Kathrin Hartmann. Pri pohľade na podnázov Záchrana sveta ako výnosný obchodný model by sme mohli ostať na vážkach: nejde o ďalší paškvil z dielne tábora popierajúceho klimatickú krízu či jej vážnosť? Odpoveď ponúkne len pohľad do vnútra knihy: pod paľbou kritiky tu nie sú ekologickí aktivisti a environmentálna agenda, ale firmy a organizácie praktizujúce tzv. greenwashing – zahaľovanie špinavého biznisu do zeleného rúška.

Osady sa nachádzajú v špecifických okresoch s najvyššou nezamestnanosťou a najväčším nedostatkom práce pre kohokoľvek, nielen z osady.

Otázka či sa dištancovať od Ľuboša Blahu alebo ho rovno ignorovať, alebo zosmiešňovať (v zmysle jeho diskreditácie) ako jeho oponenti, ktorí sú častokrát len jeho fikciou, je problémom pre kohokoľvek, kto sa sebadefinuje ako ľavičiar.

Opäť raz sa ukazuje, že podnikatelia sú sami sebe najväčšími nepriateľmi. Jeden proti všetkým, všetci proti jednému. Ako mušketieri, ibaže naopak.

Hon na plagiátorov má ďalšiu svoju obeť. Avšak otázka zohľadňujúca prezumpciu neviny znie: Ide o jednoznačného vinníka alebo ide len o nevinnú obeť?

Na to, aby sme videli či študent odpísal prácu, nepotrebujeme nové softvéry, ako argumentujú tí, pre…

V lete roku 1922 opustila Ruth Epperson Kennellová, zamestnankyňa knižnice pre deti, New York a vydala sa na ďalekú Sibír. Cestovala s manželom Frankom a ďalšími 132 „priekopníkmi“. Na Sibíri sa usadili v Kuzbaskej kolónii, utopickej komúne sídliacej v baníckom meste Kemerovo. Z anglického originálu pôvodne uverejneného na portáli Aeon preložil Martin Makara.

Nezdá sa, že sme pochopili lekciu minulej krízy. Namiesto riešenia vážnych problémov, s ktorými sa borí…

Schopnosť obísť systém a pravidlá len za účelom súkromného zisku, má v našom prostredí hlbšie korene. Od kolektívneho zbavovania sa viny za minulý režim – dokazovanie schopnosti obchádzať takýto systém a chvastať sa pred známymi v období, keď už mi za to nič nehrozí, cez stále aktuálnu kapitalistickú axiómu o minimalizácii strát (čas) a maximalizácii zisku (titul), až po večnú a obsedantnú „argumentáciu rodinou“.

Predstavte si, že by práca ovládla svet. Stala by sa Slnkom, okolo ktorého by obiehali naše životy. Všetko ostatné by jej bolo podriadené. A potom pomaličky, sotva vnímateľne, by prácu začali pripomínať a napokon sa ňou stali aj hry, hudba, láska či sviatky – všetko, čím žijeme. Napokon by prišiel čas – málokto by to vôbec postrehol – kedy by všetky svety existujúce pomimo práce pod jej rozpínavosťou zanikli, zmizli z kultúrnej pamäte a upadli do zabudnutia. Z anglického originálu uverejneného na portáli Aeon preložil Martin Makara.

Moja vízia demokratického socializmu by nebola utópia. Ale tu sú dôvody, prečo by bol lepší ako…

Množstvo liberálov/k povie, že s Rómami problém nemajú – ale v električke si k nim neprisadnú. To isté platí pre našich cis-heterosexuálnych bielych „socialistov“ – oni marginalizované skupiny tolerujú, ale nemajú ani len najmenší záujem vzdelávať sa o sociálnej realite a útlaku trans*ľudí, či iných skupín.“

Možno aj my sami sme vo svojom živote niekedy len so šťastím unikli pádu na dno, veď nemalú časť domácností od neho delí jedna alebo dve výplaty, ktoré tiež jedného dňa nemusia prísť.