V nedávnej relácii TA3 V politike kritizoval predseda Národnej rady Andrej Danko firmu Eset za to, že vyrába digitálnych primátorov, že financuje médiá a politické strany a že dochádza k prepojeniu týchto štruktúr.
Následne denník SME zverejnil rozhovor so spoluvlastníkom firmy ESET, Miroslavom Trnkom. Ten sa ohradil proti tvrdeniu, že je digitálny oligarcha. Potom, ako povedal, že Matúšovi Vallovi prispel 70 000 eur na kampaň, na otázku, či očakáva, že sa mu táto investícia nejako vráti odpovedal: „Čo by som mohol očakávať? Jedine to, že mesto bude krajšie a lepšie a že sa naplní plán Bratislava. Benefity ani spätné splatenie nepotrebujem.“ A dodal: „Ja v tomto meste žijem a keď mesto bude lepšie, to je to, čo za to dostanem.“
Svoju predstavu o tom, že jeho vplyv a peniaze prinášajú iba dobro potom niekoľkokrát zopakoval. Podľa Trnku by „politika mala byť o ľuďoch, že robíme dobro pre spoločnosť.“
Ťažko povedať, či si svoju odpoveď požičal z predvolebnej kampane SMERu, ale je zrejmé, že podobne ako oni deklaruje, že robí pre ľudí. Taký už je politický marketing, ktorý je podobný v prípade všetkých politických strán. Konkrétne záujmy poväčšine zahaľuje do univerzálnej rétoriky robenia dobra pre celú spoločnosť. Verí tomu dnes ešte niekto?
Ale predsa je jeden rozdiel medzi neskorumpovaným „digitálnym oligarchom“ Trnkom a oligarchami spojenými s inými stranami. Zatiaľ čo „tradiční“ oligarchovia fungujú podľa pravidla, že „keď niekomu niečo dám, musím za to niečo dostať naspäť,“ dobrí podnikatelia, podľa Trnku, svojimi peniazmi vládu neovplyvňujú.
A predsa, aj keď Trnka pravdepodobne nekorumpuje, je oligarchom v širšom zmysle tohto slova a aj keď neparticipuje na štátnych zákazkách, za svoje peniaze niečo dostáva naspäť. Konkrétne, predpokladané napĺňanie Vallovho Plánu Bratislava, ktorého vznik Trnka podporil ďalšími 20 000 eurami.
Možno si poviete, ale veď takto predsa má fungovať demokracia. Dobrý podnikateľ nepodporuje politickú stranu preto, aby získal zákazky od štátu, dobrý podnikateľ podporuje program politickej strany, pretože mu jednoducho verí. Prečo teda ostáva Trnka oligarchom?
Lepší ako slovenský príklad na objasnenie tohto tvrdenia sú Spojené štáty. Málokto bude zrejme pochybovať o tom, že tam je dobrých, nekorumpujúcich podnikateľov viac ako dosť. Výskum od autorov z Princetonskej a Northwesternskej univerzity venujúci sa demokracii v Spojených štátoch však dochádza k záveru, že „ak v politike dominujú silné ekonomické organizácie a pár vplyvných Američanov, potom je nárokovanie si na označenie americkej spoločnosti za demokratickú naozaj v ohrození.“ Politické rozhodnutia amerických kongresmanov a senátorov sú napriek demokratickej procedúre viac v prospech bohatých darcov, ako v prospech chudobných voličov. S Aristotelom by sme teda mohli povedať, že Spojené štáty sú oligarchiou – doslova vládou niekoľkých – a dobrí podnikatelia sponzorujúci politické strany v takom systéme nie sú len dobrými podnikateľmi, ale sú aj oligarchami, ktorí spoločne ako trieda vládnu triede nemajetných pracujúcich.
Akokoľvek sa môžme na Slovensku tešiť zo skutočnosti, že je tu konečne aj dobrý podnikateľ, ktorý nechce zarábať na podpore politikov, nemali by sme zabúdať na jednoduchú skutočnosť, na ktorú vo svojom konštatovaní poukázal aj redaktor denníka SME: „Nejaký vplyv však máte, založili ste nadáciu Zastavme korupciu, finančne ste podporili vznik Denníka N. To sú mienkotvorné organizácie, hoci nie vládne.“ A Trnka toto konštatovanie nepoprel, len zdôraznil, že on „sa snaží robiť dobré veci.“
Celá diskusia o oligarchii potom končí pri otázkach obsahu Vallovho Plánu Bratislava a pôvodu nerovnosti. Plán Bratislava, hoci sa (nedostatočne) venuje aj spoločenskej nerovnosti, napríklad nemá zásadný problém s podnikateľmi a s developermi chce diskutovať a spolupracovať. Takýto postoj je legitímnou súčasťou politického spektra, akurát nie je univerzálne dobrý, ako by to marketingovo zrejme tvrdil Trnka, ale patrí na jednu (stredoľavú) stranu tohto spektra. A tú Trnka svojou podporou posiluje.
Jeho podpora je zas umožnená tým, ako funguje ekonomický systém, v ktorom žijeme. Vytvára nerovnosť a bohatým umožňuje, aby pre nich výhodný systém podporovali darmi centristickým politickým stranám. Jednoducho povedané, žijeme v oligarchii a podnikatelia sa tu správajú ako oligarchovia bez ohľadu na to, či niekoho korumpujú alebo nie. Problémom nie je totižto (iba) korupcia, ale samotná nerovnosť.
To, že je z tohto dôvodu legitímne nazývať Trnku oligarchom je potom menej podstatné ako fungovanie nášho ekonomického systému a skutočnosť, že niektorí tu majú vďaka svojim peniazom zásadne väčší vplyv na politické rozhodnutia ako iní. Na túto nerovnosť by sme sa mali v prvom rade pozerať. Nálepkovanie je druhoradé.
Upravená verzia článku vyšla v denníku SME.
Foto: ilustračné (dielo: The Oligarchs). Zdroj: flickr. Autor: MTSOfan.
