Takmer pred mesiacom Rusko šokovalo svet spustením rozsiahlej invázie na Ukrajinu. Zatiaľ čo sa ľudia na celom svete snažia zorientovať v tomto konflikte definujúcom súčasnú éru, moderátor podcastu The Dig Dan Denvir sa 10. marca 2022 rozprával s Nickom Mulderom a Sophie Pinkhamovou o vojne, jej príčinách, ako ju vnímajú Ukrajinci, Rusi, Američania a Európania a geopolitických dôsledkoch západnej reakcie, najmä prísnych sankciách. Časť ich rozhovoru, ktorý vyšiel v Jacobine, si môžete prečítať v našom preklade.
Sophie Pinkhamová je autorkou knihy Black Square: Adventures in Post-Soviet Ukraine. O ruskej a ukrajinskej politike písala pre New York Review of Books, New Republic, New Left Review a iné.
Nick Mulder je profesorom moderných európskych dejín na Cornell University. Píše o medzinárodnej politike a ekonomike pre rôzne časopisy a noviny a je autorom novej knihy The Economic Weapon: The Rise of Sanctions as a Tool of Modern War.
DD Bol som, i keď mylne, príliš skeptický, že Rusko uskutoční rozsiahlu inváziu, pretože sa voči tomu zdali byť veľmi skeptickí aj samotní Ukrajinci. Americké médiá neveriacky zobrazovali občanov Kyjeva, ktorí sa správali až neskutočne normálne a pokojne. Dokonca aj v dňoch, ktoré predchádzali invázii, Volodymyr Zelenskyj prízvukoval medzinárodnému spoločenstvu, že reči o vojne zvyšujú jej pravdepodobnosť. Prečo toľko Ukrajincov verilo, že k nej nedôjde?
SP Taktiež veľa Rusov si nemyslelo, že sa to stane – až na niektoré výnimky. Na ukrajinskej strane sa asi dialo viacero vecí. Mnohí Ukrajinci si toho už prežili toľko, že si už trochu zvykli na neustály pocit nebezpečenstva.
Iste, niektorí Ukrajinci to očakávali a pripravovali sa na to. Práve som čítal zaujímavý článok od Tima Judaha v New York Review of Books, ktorý bol uverejnený šesť hodín predtým, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Písal o tom, ako si v Odese skúšali streľbu a prípravu na možnosť invázie. Niektorí ľudia to očakávali, ale veľa ľudí nie.
NM Naviac, počas niekoľkých mesiacov dochádzalo k zoskupovaniu vojsk, ktoré bolo mimoriadne dobre zdokumentované. Zo strany západných vlád, ktoré mali spravodajské informácie o tomto hromadení vojenskej techniky, tu bola vedomá snaha zdeliť to verejnosti, aby bolo pre Putina ťažšie dopustiť sa agresie.
Je tu aj určitá skepsa o schopnostiach vojenských a spravodajských expertov, ktorí tieto veci videli jasne. Existuje pocit, že aj keď majú dostatok technických schopností, týmto odborníkom zrejme chýba politická perspektíva. Títo ľudia vedia veľa o vojenskom vybavení, ale nie sú to nevyhnutne ľudia, ktorí majú osobitný prehľad o podrobnostiach a detailoch rusko-ukrajinských vzťahov.
DD Mnohí z nás z americkej ľavice odsudzujú ruskú inváziu a zároveň pripúšťajú úlohu, ktorú v geopolitike po studenej vojne pri vytváraní predpokladov pre súčasnú situáciu zohralo rozširovanie sa NATO. Ale tu, v Spojených štátoch sa priestor pre tento druh argumentov značne obmedzil.
Je fér povedať, že pre väčšinu Ukrajincov sa o tomto kontexte vôbec nedá diskutovať? Samozrejme, je to u nich pochopiteľné, na rozdiel od Američanov, ktorí touto vojnou netrpia a napriek tomu energicky odsudzujú akúkoľvek ľavicovú kritiku.
NM V tejto chvíli by takmer všetci Ukrajinci, ktorých poznám a s ktorými som v kontakte, pravdepodobne povedali, že tento naratív je už pasé a že čas na diskusiu o politike rozširovania NATO je dávno preč. Rusko zaútočilo a to je v tejto chvíli dôležité. Takže ľudia, ktorých poznám, nemajú na túto debatu absolútne žiadnu trpezlivosť.
Pre mňa bolo v prvom rade frustrujúce vidieť extrémnu polarizáciu tejto diskusie a neochotu akceptovať akúkoľvek strednú cestu. Nechápem, prečo je pre ľudí také ťažké akceptovať, že najmä vyhlásenia Georga W. Busha z roku 2008 o začlenení Gruzínska a Ukrajiny do NATO rozhnevali Rusko. Nie je prekvapujúce, že si tým rozhnevali Rusko. Akákoľvek krajina v tejto schéme moci a v tomto scenári by bola pravdepodobne nahnevaná. Nie je to prekvapujúce. Tvrdiť to nie je ľavicová konšpiračná teória, je to jednoznačné.
Zároveň to v žiadnom prípade neospravedlňuje Putinovo správanie. A tiež to úplne nevysvetľuje Putinovo správanie. Ľudia vedeli, že aj keď Bush hovoril o vstupe Ukrajiny do NATO, viselo vo vzduchu, že NATO v skutočnosti Ukrajinu neprijme, rovnako ako EÚ neprijme Ukrajinu. Do veľkej miery to malo symbolický význam.
Ako v poslednom čase upozorňujú mnohí Ukrajinci, nikto neurobil viac pre to, aby bola ukrajinská verejná mienka pro-NATO, ako Putin. V roku 2011 bola oveľa nižšia ako teraz, keď podľa posledného prieskumu, ktorý som videl, drvivá väčšina chce vstúpiť do NATO z mimoriadne jasných dôvodov. Putin bol pripravený napadnúť ich krajinu a pokúsiť sa ju zničiť. Samozrejme, že chcú vstúpiť do NATO.
Pre mňa je najviac frustrujúcou časťou príbehu spôsob, akým NATO a Spojené štáty predložili myšlienku, že Ukrajina by mohla vstúpiť do NATO, čo predvídateľne rozzúrilo Rusko, ale nedovolili Ukrajine do NATO vstúpiť. To platilo najmä pre USA od doby Bushovho vyhlásenia, proti ktorému sa v tom čase postavilo mnoho vysokých predstaviteľov Spojených štátov. Vedeli, že je to provokácia a vadilo im, že to povedal. Geograf Gerard Toal má o tom dobrú knihu, ktorá podáva celý príbeh v jasných detailoch – volá sa Near Abroad.
Môj pocit bol vždy taký – a rovnako to vnímam aj v súvislosti so Spojenými štátmi, ktoré dávajú Ukrajine zbrane alebo sa zapájajú do aktivít, ktorých jasným cieľom je posilniť ukrajinskú armádu, ale nie až tak –, že by ste sa mali rozhodnúť: buď to spravte, alebo to nerobte. Táto stredná cesta bola pre Ukrajinu najnebezpečnejšou pozíciou. Udalosti, ktoré sme videli za posledné dva týždne, túto myšlienku do určitej miery potvrdili.
Ak navrhnete Ukrajine, aby sa pripojila k NATO, mali by ste jej urýchlene umožniť vstup do NATO. Musíte to dokončiť, aby mali aspoň ochranu NATO. Ale myšlienka ponúknutia možnosti vstupu do NATO – kvôli dôvodom, ktoré sa skutočne týkali ideológie USA a misijného prístupu Georga W. Busha ku všetkým národom sveta, bez ohľadu na geografiu atď. – bola v najlepšom záujme Spojených štátov, ale najhoršom záujme Ukrajiny. Buď ich pozvite a urobte z nich súčasť NATO, aby boli chránení; alebo ich nepozvite, a potom sa Rusko nerozhnevá.
Nebudem však vravieť, že by to zastavilo inváziu Ruska. Rozhodnutie napadnúť Ukrajinu je nielen tak zlé, ale aj tak iracionálne, že si nie som ani istý, či, aj keby Spojené štáty podpísali dokument, v ktorom by sa uvádzalo, že Ukrajina nemôže byť nikdy, za žiadnych okolností v NATO, by ju Putin nenapadol. Ale napriek tomu si myslím, že by bolo voči Ukrajine spravodlivejšie a z geopolitického hľadiska racionálnejšie, keby sme si na začiatku zvolili jednu stranu, než ju držať v tejto neuveriteľne nebezpečnej neistote.
DD Vzhľadom na to, že dlhotrvajúce rozpory medzi Ukrajincami orientovanými na Európu a NATO, ďalšími orientovanými na Rusko a ďalšími orientovanými na neutralitu nedávno do značnej miery zmizli, buduje alebo oživuje táto vojna ukrajinskú národnú identitu? A ak áno, aký druh národnej identity sa vytvára?
SP Toto je jedna z vecí, ktorú Putin pravdepodobne nechápal, keď skonštruoval tento neuveriteľný plán. Krajina si vybudovala takú mieru národného cítenia, ktorá prispieva k neuveriteľnej solidarite, organizácii a odhodlaniu bojovať až do trpkého konca, ktorý teraz vidíme v odpore voči ruskej invázii.
Je zrejmé, že ide o úroveň militarizácie, ktorá v roku 2014 nebola. A vždy je otázkou, ako to zmení krajinu. Samozrejme, Ukrajina už mala nejaké problémy s krajne pravicovými milíciami, ktoré vznikli v roku 2014 v reakcii na ruskú inváziu, a tie zahŕňali niektoré veľmi nechutné prvky. Šlo o veľmi malú časť v rámci ukrajinskej reakcie na ruskú inváziu, avšak aj malá časť, ktorá je vojensky naladená a ťažko vyzbrojená, môže spôsobiť politické problémy.
Teraz som o týchto krajne pravicových prvkoch v odboji zatiaľ nič nepočula, ale myslím si, že, žiaľ, náhla extrémna militarizácia krajiny môže mať často veľmi nebezpečné vedľajšie dopady, najmä keď — a ja cítim sa takmer vinná za to, že na Ukrajine v tejto chvíli kritizujem čokoľvek – je Ukrajina, napokon, extrémne skorumpovanou krajinou. Objavili sa ľudové hnutia zamerané na vykorenenie korupcie a nestretli sa s veľkým úspechom.
Je to tiež veľmi chudobná krajina. Má rôzne ekonomické problémy. A keď do takejto situácie vpustíte veľké množstvo zbraní a máte túto extrémnu militarizáciu, obávam sa, čo sa počas toho stane. Samozrejme, ruská invázia je momentálne hlavnou hrozbou, ale som zvedavá, čo sa stane, keď sa, dúfam, ruská invázia skončí. A ak sa sprostredkuje nejaký mier, na uliciach bude stále toľko zbraní.
Už teraz sú nejaké problémy s civilnými brancami. V Kyjeve, na druhý deň invázie len tak rozdali zbrane každému, kto o ne požiadal. Teraz majú všetkých týchto náhodných ľudí so zbraňami. Došlo k niektorým nechceným incidentom; ľudia sú zmätení. Čítala som článok od Shauna Walkera v Guardiane, kde rozprával príbeh o mužovi z Dagestanu, ktorý sa pripojil k jednotkám územnej obrany v Kyjeve, ale vyzerá ako z Kaukazu. Zjavne už nemôže opustiť svoj byt bez toho, aby ho sprevádzali ostatní z jednotiek územnej obrany, pretože mu ako Čečencovi hrozí zastrelenie. Sú známe čečenské sily, ktoré prišli pomôcť s ruskou inváziou.
Človek si kladie otázku, či to neskončí balkánskym scenárom. Mám kamaráta zo strednej školy, ktorý je z Kosova; má spomienku z detstva z obdobia po vojnách v 90. rokoch, keď napokon zorganizovali zbraňovú amnestiu. Jeho rodina nebola zapojená do bojov, ale ľudia nahromadili veľa zbraní na sebaobranu. Pamätá si, ako išiel s nákupným vozíkom plným zbraní s mamou v autobuse, aby ich odovzdal na mieste amnestie. Rozhodne dúfam, že k tomu na Ukrajine nedôjde, ale myslím si, že je to niečo na zváženie a čoho sa možno obávať.
DD Ten rozšírený pocit hlboko pociťovanej solidarity s Ukrajincami je na jednej úrovni dojímavý a dochádza k nemu z pochopiteľných dôvodov. Ľudia trpia brutalitou zo strany útočiacej ruskej armády. Nie je ťažké zistiť, ktorá strana je dobrá a ktorá zlá.
No na druhej strane som sa stretol s ľuďmi, ktorí doteraz o politike nič nevedeli, a odrazu cítia dojatie a sú zasiahnutí tým, čo sa deje. Nechcem znevažovať ľudí za solidaritu s Ukrajincami. Prial by som si, aby ľudia cítili univerzálnejší zmysel pre solidaritu s ľuďmi, ktorí trpia a sú utláčaní. Ale tento globálny sentiment musí byť ťažké sledovať z Jemenu alebo Palestíny.
Čo si myslíte o tejto masovej solidarite sprostredkovanej sociálnymi médiami, ktorú vidíme? Je to humánne a pekné, ale aj zvláštne a militaristické. Je to len tým, že Ukrajinci sú bieli, alebo je to skôr tým, že Rusko je nepriateľ?
SP Súvisí to aj s mediálnym prvkom, aj keď nie tak veľmi spontánnym prvkom sociálnych médií. Pokrytie diania na Ukrajine v amerických médiách, v britských médiách a podľa mojich vedomostí v mnohých európskych médiách je do veľkej miery neuveriteľné. . . . Nechcem povedať „jednostranné“, pretože opäť neexistuje žiadne ospravedlnenie pre to, čo Rusko robí. Ale tento víkend som si prečítal prednú stranu jedných novín a mal som pocit, že to napísalo ukrajinské ministerstvo informácií. Značná časť spravodajstva pôsobí skôr ako ukrajinská propaganda. Slovo „propaganda“ používam pomerne neutrálne, ale skôr mi to pripadalo ako ukrajinská vojnová propaganda než ako žurnalistika.
Niektorí tiež poukazovali na to, ako sa ukrajinský vojenský odpor voči tejto invázii vykresľuje absolútne odlišným spôsobom ako vojenský alebo ozbrojený odpor v Afganistane. Je ťažké si predstaviť, že ľudia v Afganistane sú oslavovaní za to, že horúčkovito vyrábajú Molotovove koktaily a hádžu ich do ľudí, ako sa deje teraz na Ukrajine. Tento jav bol evidentný aj počas Majdanu, pričom násilné prvky protestu boli oveľa prijateľnejšie, ako by boli v iných kontextoch.
DD Vráťme sa k sankciám a ekonomickým rozmerom geopolitiky. Aké sankcie sú v súčasnosti zavedené a konkrétne, ako sa hodnotia jednotlivé konkrétne sankcie z hľadiska vplyvu, ktorý majú alebo budú mať na ruskú ekonomiku?
NM Sankcie sa zavádzali postupne. Uplatnili sa aj k niektoré sankciám voči jednotlivcom — niektorým oligarchom, ľuďom spriazneným s ruským vojensko-priemyselným komplexom. V priebehu rokov sa objavilo množstvo ďalších dotýkajúcich sa ruského vývozu zbraní a ruských žoldnierov. Boli určite formou ekonomického tlaku vyvíjaného na Rusko. Mali vplyv na dlhodobú mieru rastu Ruska, ale vždy boli konštruované s ohľadom na to, aby sa zabezpečilo, že európsko-ruské hospodárske vzťahy môžu stále prežiť.
Za posledný mesiac pribudlo množstvo nových sankcií. Najdôležitejšou z nich je pravdepodobne skutočnosť, že množstvo veľkých ruských finančných inštitúcií bolo vyradených zo siete SWIFT (Spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu), čo je systém zasielania správ, ktorý medzinárodné banky používajú na posielanie peňazí cez hranice. To je dosť významný krok. V minulosti sa to stalo iba proti Iránu, ktorý bol v roku 2011 odrezaný od siete SWIFT.
Medzi ďalšie významné sankcie, ktoré sme videli, patrí zákaz vývozu high-tech komponentov do Ruska. To ovplyvní ich schopnosť mať pokročilé západné technológie, najmä mikročipy a polovodiče – nielen pre ich vojenský priemysel, ale aj pre všetky druhy iných výrobných odvetví, ako sú lietadlá a veľké vozidlá.
Jednou z najvýznamnejších sankcií je zmrazenie devízových rezerv ruskej centrálnej banky, všetkých cudzích mien, ktoré sa nachádzajú v jurisdikcii Spojených štátov, Japonska a európskych krajín – eura, doláru, jenu a vkladov britskej libry v centrálnej banke Ruska. Okrem toho existuje množstvo sankcií voči jednotlivým oligarchom; proti Putinovi a ľuďom okolo neho bolo prijatých množstvo opatrení. No sú hlavné sankcie, ktoré platia teraz.
SP Vzhľadom na sankcie a tiež na rozhodnutia jednotlivých spoločností neobchodovať s Ruskom z praktických alebo ideologických dôvodov je nešťastnou vedľajšou škodou v tomto procese veľký počet Rusov, ktorí práve teraz utekajú z Ruska. Pracovala som na príbehu o tejto veci, celý týždeň som robila rozhovory s ľuďmi a tí sú veľmi zasiahnutí. Dostali sa medzi dva mlynské kamene, pretože sú v bezprostrednom nebezpečenstve, najmä novinári, ktorí porušili zákony a hovorili o vojne. Nemusíte sa ani vyjadriť proti vojne; stačí spomenúť vojnu, aby vám v tomto chvíli hrozilo veľmi dlhé väzenie.
Ľudia utekajú; opúšťajú všetko, čo majú. Nemajú prístup k svojim peniazom, pretože existujú prísne obmedzenia na to, čo si môžete z Ruska vziať. A, samozrejme, nemôžete zhromaždiť všetok svoj majetok, keď na druhý deň v zhone odchádzate, a veľa z nich sa ocitne v Tbilisi, Istanbule, alebo kdekoľvek inde, kde čelia situácii, že si ani nemôžu zaplatiť za hotel.
NM Sankcie centrálnej banky sú najvýznamnejšie z celého balíka západných sankcií, pretože majú okamžitý vplyv na stabilitu rubľa, ruskej meny. Jedným zo spôsobov, ako si to predstaviť, je, že Západ efektívne vytvoril finančnú krízu takého druhu, akú bolo možné sledovať v 90. rokoch v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách Ázie alebo v rozvojových krajinách – dopady, ktorými si v posledných rokoch prešli krajiny ako Brazília, India alebo Južná Afrika.
To je to, čomu tieto opatrenia teraz podrobujú Rusko, pretože bez týchto rezerv centrálnej banky nemôže ruská centrálna banka brániť hodnotu rubľa. Za posledný týždeň klesol o viac ako 40 percent. A to okamžite zvyšuje infláciu; dovoz vecí v Rusku je oveľa drahší.
DD Ako majú tieto sankcie a sankcie vo všeobecnosti fungovať? Čo chcú dosiahnuť vlády, ktoré ich uplatňujú? Ako v skutočnosti fungujú?
NM V tomto bode existuje ochota formulovať jasné ciele, na čo majú tieto sankcie slúžiť, čiastočne preto, že veľmi dobre fungujú na západnú verejnosť. Sú jasnými prejavmi toho, že Západ zaujíma veľmi pevný postoj, nielen že podporuje Ukrajincov, ale trestá Putina a trestá Rusov, o ktorých sa v niektorých prípadoch usudzuje, že Putinovi dostatočne nevzdorovali.
Je tu aj najcynickejšia a pochmúrna vízia toho, čo majú tieto sankcie robiť, ale niektorí ľudia v skutočnosti neočakávajú, že Rusi zareagujú. Sankcie nespôsobia zmenu; sú jednoducho mienené ako zbraň, s ktorou sa oslabuje Rusko ako veľmoc a obmedzuje sa schopnosť Ruska škodiť. Neexistujú žiadne realistické očakávania, že sankcie veci zmenia.
Najmä v súčasnosti existuje všeobecná neochota presunúť západné jednotky na nejaké vzdialené miesta. Vysoko intervencionistická fáza „vojny proti terorizmu“ bola teraz nahradená oveľa elegantnejšou, lacnejšou fázou vojny proti terorizmu bezpilotných lietadiel, spravodajských jednotiek, a proxy-outsourcingu. Sankcie zapadajú do tejto paradigmy používania opatrení, ktoré sú relatívne menej viditeľné pre verejnosť na Západe, ale ktoré môžu stále silne šíriť silu.
(krátené)
Zdroj foto: Wikimedia.
