Spoločnosť

O tom, keď je triedny boj druhotriedny a o ďalších osudoch ľavice.

Keď koronavírus pominie, poproste politikov, aby ešte nevypínali pud sebazáchovy, budeme ho potrebovať. Budeme s takou naliehavosťou, s akou riešime pandémiu, pristupovať aj ku globálnemu otepľovaniu a jeho dopadom? Aj na tieto témy sa Michael Augustín zhováral so svojím špeciálnym hosťom – Lukášom Likavčanom.

Pri hľadaní odpovede na otázku, čo sa s ĽSNS bude diať ďalej, nám môže byť nápomocná prednáška Aspekty nového pravicového radikalizmu. Uskutočnila sa v apríli 1967 na Viedenskej univerzite a viedol ju legendárny nemecký filozof a sociológ Theodor W. Adorno.

Na takýchto krízových situáciách je fascinujúce, že keď treba, peniaze sa vždy nájdu. Aj Európska centrálna banka ich môže tlačiť, aj Slovensko môže zachraňovať mzdy zamestnancom a živnostníkom.

Ak vám politici v poslednej dobe niečím zdvihli náladu, overte si, či to predsalen nevyslovili v rámci predkrízovej nevoľnosti.

Matovičov vypínač – black out – inak všade inde vo svete známy iba ako lockdown – uzamknutie, je jediná príčetná možnosť ako ukončiť tápanie s neznámym vírusom. Pýtať sa však nemáme len prečo áno, či nie, ale aj čo po ňom.

Kríza mení názory a prístupy, avšak niektoré mýtusy o zadĺžení Slovenska, či údajnom vysokom odvodovo-daňovom zaťažení, ktoré sa Nemecku práve v týchto chvíľach zišlo, ostávajú. O ekonomických pohľadoch na krízu píše Ján Košč.

Niekdajší spoluzakladateľ Poľa – Michael Augustín – založil vlastný podcast a pozýva vás vypočuť si jeho prvú epizódu.

Trh nerozumie verejnému zdraviu. Už sprostredkovanie základnej sanitárnej pomoci bez štátneho dohľadu znamená, že sa nedostane k väčšine ľudí.

„Podnikateľské kilečko“ ide v mnohom v prospech podnikateľov na úkor zamestnancov a okrem iného uľahčuje nelegálne výpovede zamestnávateľov voči nepohodlným zamestnancom. Viac v dnešnom článku Jána Košča.

Martin Beličák sa dnes pre Pole zamýšľa nad poučením sa z Korony pre ľudstvo.

Peter Daubner sa zamýšľa nad aktuálnou globálnou katastrofou vo forme pandémie vo forme nového koronavírusu a jej dôsledkoch na globálnu priemyselnú civilizáciu. Jeho prognóza je pesimistická. Súčasná pandémia je, podľa jeho slov, novou existenčnou hrozbou a pre ľudstvo ako biologický druh a zároveň najväčšou globálnou výzvou, ktorej ako ľudská civilizácia v súčasnosti čelíme.

Symboly vôbec nie sú dôležité len pre totalitné režimy, ale pre každého človeka, ktorý sa pomocou nich orientuje vo svete a podľa nich klasifikuje svoje skúsenosti. Či ako by dodal samotný Cassirer alebo ďalší antropológ Gilbert Durand – človek môže pomocou nich spájať rôzne protiklady a tenzie, čím chaotický svet vnemov premieňa v svet ovládnutý a regulovaný istým „symbolickým rádom“.

Doposiaľ sme si užívali výhody globálnej ekonomiky, napríklad prostredníctvom lacnejších tovarov z Číny. Keď sa však potrebujeme hromadne zabezpečiť proti humanitárnej kríze – povedzme rúškami proti šíreniu vírusu – sme odkázaní na ponuku trhu a čakanie.

Feminizmus, za ktorý bojujem ja, sa netúli v lone kapitalizmu. Je založený na uvedomení, že kapitalizmus je problém a že riešením je feminizmus založený na demokratických, egalitárnych a antikapitalistických princípoch.

Z volebnej Noci zlomu nakoniec vzišla noc zlomenín, po ktorej si centristi ešte teraz fúkajú rany a rátajú straty.

Fašizmus ponúka náhradu za nedostatky kapitalizmu. Obyvateľstvo, ktoré nedokáže trhová ekonomika nijako využiť alebo zaopatriť, sa stáva prebytočným a musí byť kontrolované. Nastupuje polícia, armáda, opevňovanie hraníc, stavanie múrov, aby sa zabránilo prenikaniu narastajúcich problémov z periférie do centra.

Slovenský volič teda nie je nevyhnutne konzervatívec, ale domáha sa pocitu spravodlivosti. Korupčná aféra alebo Počiatkova vila na francúzskej Riviére sú pre niektorých nevkusným prejavom zbohatlíckej mentality, no iných skutočne osobne zamrzia.

Matoviča možno vnímať ako vnútorný antisystémový rozpor parlamentnej demokracie. Funguje v rámci jej pravidiel, no už od samotného začiatku spochybňuje jej model postavený na tzv. štandardných stranách, ktoré medzi sebou súperia rovnako ako korporácie.