Aká bude éra vzťahov nového amerického prezidenta a predstaviteľov izraelskej vlády a čím sa budú vyznačovať ich spoločné postoje voči Palestínčanom? Nie je mierová situácia ešte menej pravdepodobnejšia než doteraz?

Čo za zmenu predstavuje Donald Trump? V čom sa líši od Reagana či Busha mladšieho a čoho sa treba skutočne obávať? S chladnou hlavou sa za americkými voľbami ohliada Richard Filčák.

Revolučné udalosti v roku 1989 priniesli v krajinách strednej a východnej Európy výraznú zmenu politického režimu. Demokracia bola úzko spojená s princípmi neoliberalizmu, založenými predovšetkým na ekonomickej efektivite, logike voľného trhu či predstave slobodného podnikavého jednotlivca. Ako tieto zmeny ovplyvnili pozíciu žien a mužov z rôznych spoločenských tried? Túto otázku tematizuje kolektív autoriek v publikácii Solidarity in Struggle: Feminist Perspectives on Neoliberalism in East-Central Europe.

Sen o hodnotách demokracie, slobody a dôstojnosti pre všetkých, o ktorom hovorila Merkelová, neberúci ohľad na ekonomické zázemie, sa trhá na kusy.

Súčasný liberálne-demokratický režim čerpá svoju legitimitu z vymedzovaniu sa voči údajnej totalite, či diktatúre, ktorá tu vládla až do roku 1989. Ak sme dnes slobodní, vtedy sme žili v neslobode, spútaní ideológiou komunistického režimu. Naopak dnes volíme slobodne ako vo voľbách, tak v každodennom živote.

Môžeme sa pokúsiť vysvetliť včerajšiu udalosť tradične idealistickým spôsobom a poukázať na vzdelanostnú úroveň občanovalebo sa môžeme pozrieť aj ne reálne ekonomické pomery vrámci tried a skupín, ktoré patria medzi voličov kandidátov ako je Donald Trump.

Slovenské národné divadlo prichádza s hrou o prerastaní fašizmu a kapitalizmu.

Režisér Gianfranco Rosi strávil rok na talianskom ostrove Lampedusa, na ktorý sa každý rok pokúšajú z Afriky preplaviť tisícky utečencov. Veľa z nich cestu neprežije. Akým spôsobom tragické udalosti ovplyvňujú každodenný život na ostrove?

Pátranie po príčine násilného úmrtia známej honduraskej ekoaktivistky Berty Cáceres rozkrýva spletitý príbeh boja miestnych obyvateľov proti ničeniu životného prostredia vládou i zahraničnými investormi.

Možno je načase si aspoň položiť otázku či je kapitalizmus ako spoločenské zriadenie naozaj tak prajný demokracií a slobode ako nám to dnes prezentujú, pokiaľ ani nie je schopný spoľahlivo zabezpečiť jej základný pilier, ktorým nezávisle médiá rozhodne sú.

Akú zmenu prinášajú podnikateľské modely tzv. gig economy do vzťahov zamestnávateľa a zamestnanca? Čo znamenajú pre politiky práce a zamestnaneckých práv? Vo svojej reflexii protestov proti ohodnoteniu práce zo strany Deliveroo či Foodory dáva Jakub Horňáček pohľad z odstupu na fenomén, ktorý nazýva bublinou.

Ani najväčšia hospodárska kríza od čias Veľkej hospodárskej krízy 20-tych rokov, sprevádzaná bezprecedentnou nerovnosťou, ekologická kríza, prejavujúca sa globálnym otepľovaním, či najväčšia migračná kríza od druhej svetovej vojny, napriek svojej nezmernosti nejavia tak zlé, aby ich nebolo možné zaradiť medzi najlepšie možné. Čo sa však myslí pod najlepším možným svetom?

V stredu 26. októbra sa na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Komenského odohrala beseda, na ktorej sa reprodukovala dlhotrvajúca podoba slovenských diskusií o ľavici: prítomným diskutujúcim sa podarilo formulovať svoje predstavy o tom, ako by mala vyzerať ľavica, ktorá by predovšetkým neohrozila ich konzervatívno-liberálny sen o Slovensku.

„Politické názory Borisa Zalu vždy boli zmesou – lepšie povedané kakofóniou – politického a sociálneho konzervativizmu, nacionalizmu, primitívneho anti-komunizmu a tradicionalizmu s prvkami tzv. „starej ľavice“.“

Ako spoluautora kampane Koniec Nízkym Mzdám ma teší, že o nás píšu, hoci nie celkom pochopili o čom naša kampaň je. Na druhú stranu ma teší, že oslovení analytici zväčša reagovali vecne. V podobnom duchu by som chcel diskusiu rozvíjať aj ďalej…

Česká vláda aj napriek nesúhlasu KDU-ČSL schválila novelu zákona o registrovanom partnerstve, ktorá registrovaným osobám umožní osvojiť si biologické dieťa svojich partnerov – o tejto problematike píše denikreferendum.cz.

Film Mira Rema, ktorý si kladie za cieľ, demaskovať slovenskú populárnu kultúru, rozprúdil búrlivé diskusie a do širokej distribúcie sa tak skoro asi nedostane. Zaslúži si naozaj nálepku kontroverzného filmu?

Nie každý kto je sám sebe pánom sa rozhoduje skutočne slobodne. Neistota a prekérna práca idú ruka v ruke.