Marek Dobeš

Občianski aktivisti z Drienova vás pozývajú na protest proti výsravbe novej spaľovne odpadu. Streda, 13. 7.…

Po mesiacoch zdražovania sa slovenská vláda odhodlala k návrhu na balíček ekonomickej pomoci. Zatiaľčo okolité vlády…

V rozhovore, ktorý pápež František poskytol Corriere della Sera, sa opäť vyjadril k vojne na Ukrajine.…

Tím výskumníkov za podpory Rosa Luxemburg Stiftung vydal publikáciu „Klimavize: Šest oblastí, kterým se musíme věnovat…

Súčasná vláda a korporátne médiá vytvorili v spoločnosti hystériu, ktorá nie je proti vojne, ale slúži ako ventil pre nenávisť, ktorá sa nazbierala proti ľuďom iným názorom.

Nie je dobré dávať moc tým, ktorí nevedia zvládať svoje obavy. Ak sa ich budeme báť, budú svojimi činmi vytvárať nové ohrozenia.

Súčasný stav ženy núti vybrať si medzi deťmi a kariérou. Okliešťuje tak ženy o niektoré z ich práv – právo mať a starať sa o svoje deti alebo právo mať zodpovedajúcu prácu.

Všeobecný základný príjem znižuje moc, ktorú má jedna skupina ľudí nad druhou – ženy od príjmov manžela, zamestnanci na podmienkach zamestnávateľa.

Hoci je dokázané, že najúčinnejším spôsobom, ako podstatne znížiť mieru infekcie, vrátane ekonomických dosahov, je obmedzenie pohybu, Sulík je proti odporúčaniam odborníkov.

Extrémizmus sa rozrastá o nové sociálne skupiny – pravica útočí nielen na migrantov či etnické menšiny, ale i na dôchodcov či bezdomovcov.

Návrh zákona o dodávateľskom reťazci o povinných ľudských právach a starostlivosti o životné prostredie, ktorý má byť predložený európskej komisii, by mohol dopomôcť k spravodlivosti

V posledných rokoch neboli DSS schopné zabezpečiť svojim poistencom dôchodky v takej výške, v akej im ich garantuje štát. Napriek tomu si účtujú nemalé poplatky a vykazujú vysoké zisky.

Keď žijeme vo svete rovnej dane, stráca rast HDP pre nižšiu a strednú vrstvu význam. Ekonomika môže rásť, no nadpriemerné percento vytvorenej hodnoty ide do vreciek najviac majetných.

Najlepším riešením by boli priame platby očkovaným, čo sa ukazuje ako najefektívnejšia motivácia a úspešne sa používa napríklad v Austrálii.

Ako súvisí finančná kríza s reálnou ekonomikou? Budú musieť dopady pandémie či klimatickej krízy opäť znášať len stredne- a nízkopríjmové skupiny obyvateľstva?

Je potrebné vytvoriť podmienky na zabránenie ideologického monopolu médií, napríklad posilnením počtu verejnoprávnych médií či podporou nezávislých médií, definovaním stropu pre ziskovosť, tak, aby mediálny priestor nebol deformovaný dominanciou korporátnych médií.

Investície do vzdelávania napríklad zlepšujú zdravotné vyhliadky ľudí, schopnosť získať lepšiu prácu či zvýšenú mieru inovácií a následne vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, no nemajú taký populistický náboj ako nákup stíhačiek či zníženie daní.

Zatiaľ čo súkromné firmy čerpajú know-how zo štátom dotovaných univerzít a štátnych výskumných inštitúcií napríklad pri medicínskom výskume, patenty na lieky, ktoré vznikli aj na základe tohto výskumu už ostávajú v súkromných rukách a sú často umelo predlžované.

Ak by sme prijali prístup rovných daní k financovaniu boja proti kríze, môžeme dopadnúť ako vo Francúzsku, kde protesty Žltých viest začali kvôli zavedeniu (rovnej) ekologickej dane na motorové palivá. Ľudia s nižšími príjmami majú omnoho nižší disponibilný príjem – po zaplatení životných nevyhnutností im zostáva mizivé percento na úspory či na veci, ktoré by zvýšili kvalitu ich života.

Ak tu máme situáciu, že úzka skupina ľudí (akýchkoľvek, no v tomto prípade ultrabohatých) má neproporcionálne veľký vplyv nad politikou, firmami a médiami, môžeme hovoriť o demokratickom deficite. Spoločnosť sa tak stáva dobrým miestom pre život iba pre úzku skupinu ľudí.