Ekonomika

Niekdajší spoluzakladateľ Poľa – Michael Augustín – založil vlastný podcast a pozýva vás vypočuť si jeho prvú epizódu.

Štyridsať rokov neoliberalizmu ponechalo verejnosť celkom vydanú napospas kríze verejného zdravia, nepripravenú čeliť jej v rozsahu koronavírusu. Text Davida Harveyho z magazínu Jacobin preložila Ivana Komanická.

„Podnikateľské kilečko“ ide v mnohom v prospech podnikateľov na úkor zamestnancov a okrem iného uľahčuje nelegálne výpovede zamestnávateľov voči nepohodlným zamestnancom. Viac v dnešnom článku Jána Košča.

Martin Beličák sa dnes pre Pole zamýšľa nad poučením sa z Korony pre ľudstvo.

Peter Daubner sa zamýšľa nad aktuálnou globálnou katastrofou vo forme pandémie vo forme nového koronavírusu a jej dôsledkoch na globálnu priemyselnú civilizáciu. Jeho prognóza je pesimistická. Súčasná pandémia je, podľa jeho slov, novou existenčnou hrozbou a pre ľudstvo ako biologický druh a zároveň najväčšou globálnou výzvou, ktorej ako ľudská civilizácia v súčasnosti čelíme.

Ján Košč aj tentokrát vyvracia mylné informácie analytika INESSu o návrhoch minimálnej mzdy v rámci EÚ.

Ďalším jasným podozrivým je aj politika najnižšej ceny. Tá politika, ktorá núti bývalých i potencionálnych zamestnancov pracovať v nútených živnostiach. Tá politika, ktorá núti takýchto živnostníkov brať každú prístupnú prácu, bez ohľadu na ich odbornosť a kvalifikáciu. Tá politika, ktorá dáva priveľkú zodpovednosť na plecia obyčajných ľudí a zbavuje ju tých, ktorí by v skutočnosti mali byť za tieto náležitosti plne zodpovední.

Ján Košč podrobil analýze príspevok k údajnému zhoršovaniu ekonomickej situácie po navýšení minimálnej mzdy. „Podľa publikácie z dielne Americkej obchodnej komory patria mzdové náklady na Slovensku medzi najnižšie v Eurozóne a pracovné právo platné na Slovensku tiež označili ako najflexibilnejšie v Eurozóne.“

Ján Košč komentuje vyjadrenia k zlému vplyvu zvyšovania minimálnej mzdy.

Pri pohľade na podiel sociálnych výdavkov na HDP máme dlhodobo jeden z najnižších podielov v EÚ. To isté platí, ak sa pozrieme na naše výdavky na deti, bývanie a sociálne vylúčenie. Takže, ak niekto tvrdí, že naším problémom je prisilný sociálny štát, nedajbože, neprispôsobiví občania, zavádza a klame. Ako povedala matka Tereza, naším problémom nie je hlad chudobných, ale nenásytnosť bohatých (znižovanie korporátnych daní a neexistencia daní z majetku).

Ján Košč k debate o minimálnej mzde: „Na Slovensku by sme sa mali rozhodnúť, či chceme konkurovať Bangladéšu alebo vyspelým ekonomikám. Ak chceme konkurovať Bangladéšu, treba počúvať analytikov, ktorí volajú po znižovaní minimálnej mzdy a neočakávať, že naša životná úroveň bude niekedy konvergovať k západnej Európe.“

Zamestnanci pokrytí kolektívnymi zmluvami majú vyššie mzdy. Po roku 1989 boli na Slovensku postupne prijímané rôzne…

Už roky politici vyplakávajú nad tým, ako je vraj na Slovensku daňovo-odvodové zaťaženie vysoké a ako berie pracujúcim možnosť v čistom zarábať viac. Hlavne ak s návrhmi na zníženie zaťaženia, neprichádzajú aj reálne návrhy ako zmeniť nastavenie verejných financií a sociálnej poisťovne.

Dnes píše Ján Košč: Ak niekto pred rokmi pracoval v bankovom sektore, dokonca aj na tej najnižšej pozícií kdesi za priehradkou v pobočke, bol považovaný za človeka, ktorý mal šťastie. Lenže, všetko sa akosi zmenilo a v poslednom čase vyplávali na povrch informácie, že pracovať v bankovom sektore už nie je vôbec taká lukratívna záležitosť ako pred rokmi.

Rasizmus rozdeľuje spoločnosť a upozaďuje otázku triedy.

„Možno však budú musieť zomrieť miliardy ľudí, kým väčšina producentov, spotrebiteľov i politikov pripustí, že neobmedzený konzum naozaj nie je základné ľudské právo, ale je to nová forma imperiálneho spôsobu života, teda života na úkor iných.“ Dnes píše Richard Sťahel.

Väčšina mladých Slovákov a Sloveniek si dnes normálne, primerané bývanie, aké si mohli kúpiť alebo postaviť ich rodičia, nemôže dovoliť. A to napriek tomu, že ako spoločnosť bohatneme. Ponúkajú sa byty iba za premrštenú cenu a tridsaťročnú hypotéku.

Je dnešná výška minimálnej mzdy taká, že zabezpečuje svojmu prijímateľovi dôstojný život? Ak dôjde k schváleniu automatu a jeho prisľúbenej redukcii, bude spĺňať túto zásadnú podmienku, keď ani schválená výška túto podmienku nespĺňa?

Ak zastavíme rast platov, alebo dokonca začneme mzdy znižovať tak, aby boli v súlade s rastom produktivity za posledných päť rokov, tak si zároveň podpílime konár domácej spotreby, čo by malo negatívny dopad na produktivitu práce.